Denník N

O nových filmových verziách Winnetoua z Vianoc 2016

Old Shatterhand sa tentoraz podobá na Karla Maya... a Winnetou nám z Francúza zmutoval na Albánca.Foto – © RTL, Rat Pack
Old Shatterhand sa tentoraz podobá na Karla Maya… a Winnetou nám z Francúza zmutoval na Albánca.
Foto – © RTL, Rat Pack

Nová podoba Winnetoua a Old Shatterhanda, zdá sa, väčšinu divákov nepotešila. Zopár dôvodov, prečo to tak môže byť.

Dostal som (iste aj preto, lebo som autorom diplomovky o Winnetouovi a Old Shaterhandovi) otázku:

Videl som kúsok z toho nového Winnetoua, zvláštne masky majú tí herci. Dá sa vôbec prekonať priamo kultové filmové spracovanie, ktoré obrovsky pozitívne ovplyvnilo jednu celú generáciu? Ako sa Ti javí toto nové filmové spracovanie?

Ja neviem ani to, ako sa mi javí staré filmové spracovanie. Jediný zo starých filmov, ktorý som videl ako dospelý (čiže bytosť aspoň ako-tak pri zmysloch), je Poklad na Striebornom jazere (čo bol celkom prvý, ktorý vtedy – v roku 1962 – nakrútili). Ten sa mi páčil aj ako dospelému: v hodnotení na škále od A po F som mu dal pred šiestimi rokmi známku B-, čo je u mňa veľmi vysoká známka. Takže ten film by sa dal oprávnene nazvať klasikou. Hoci odchýlky oproti knižnej predlohe od Maya boli veľmi silné a začínali sa už pri názve – Mayov román sa totiž volá Poklad v Striebornom jazere (Der Schatz im Silbersee), nie Poklad na Striebornom jazere (Der Schatz am Silbersee), ale keďže filmovanie pod vodou by bolo príliš drahé, filmári presunuli poklad spod vody do jaskyne pri jazere.

Ostatné staré filmy som videl naposledy ako dieťa, takže si ich plánujem znova pozrieť prvý raz ako dospelý, aby som sa k nim dokázal vyjadriť. Pomerne isté (podľa ohlasov od kritiky) je, že je medzi nimi aj veľa gýčových, ktoré nemajú už vôbec nič spoločné s ktoroukoľvek knihou od Karla Maya. Proste filmári si neraz vymysleli celkom nové príbehy a hrdinom dali mená postáv z kníh Karla Maya, ale to je asi tak všetko.

Toto sa vyčíta aj novej trilógii z posledných Vianoc: vraj je veľmi vzdialená od Mayových knižných predlôh. Mám všetky tri nové diely nahrané, ale ešte som si ich nestihol pozrieť. Trocha sa toho bojím – bude to pre mňa fuška a v podstate aj robota, nielen (v optimistickom prípade) pôžitok. Ale videl som už upútavku na prvý diel, kde som hneď zbadal prvé faux pas – Old Shatterhand sa tuším priamo v prvej scéne filmu predstavuje: „Dobrý deň, volám sa Karl May, som inžinier, tu je môj univerzitný diplom.“ To je mimo misy – Old Shatterhand bol outsider, žiadny vyštudovaný človek, aj preto „zdrhol“ na Divoký západ a všelikam inam po celej zemeguli, lebo v Nemecku bol vyvrheľom (podobne ako Klekí-petra, ktorý z novej filmovej verzie celkom vypadol). Jasné, že Old Shatterhand ako vyvrheľ svojej vlastnej spoločnosti je inšpirovaný osudom samotného Karla Maya, ktorý sa za krádeže dostal do väzenia a nebolo mu umožnené doštudovať na učiteľa, lebo ho z učiteľského inštitútu vyrazili (podľa Mayových tvrdení) za krádež sviečok na Vianoce, ktoré si nemohol dovoliť kúpiť z vlastných peňazí.

Novým filmovým verziám vyčítajú aj to, že falošne opisujú život Apačov a Indiánov vo všeobecnosti. To robil aj May v knihách, ale tam sa prijíma ako ospravedlnenie, že informácie čerpal z nepresných vtedajších encyklopédií. Veľa nezmyslov o živote Indiánov bolo aj v starých filmoch zo 60. rokov, ale aj nad tým sa už mávlo rukou. Ale že je toľko faktických nepresností o Indiánoch aj v týchto najnovších verziách z roku 2016, v dobe internetu, keď sa dá pri troche dobrej vôle spojiť so skutočnými Apačmi a zaistiť autenticita, to už viacerí odpustiť nechcú. Proti novým filmovým verziám už vraj z Ameriky zaprotestovali praví Indiáni – nové filmy vraj šíria zhubné stereotypy. Okrem iného filmári v nových verziách urobili takú hrôzostrašnú vec, že všetci údajní Apači v nich hovoria… siouxčinou (lakotčinou), čiže jazykom svojich úhlavných nepriateľov! Tento konkrétny kmeň pritom býval na severe USA, ďaleko od obydlí Apačov. Kritici sa rozčuľujú, že to je to isté, ako keby Hollywood nakrútil film o Európe, kde by Taliani hovorili po dánsky.

Ďalej Nšo-či v nových filmoch nenechali zomrieť v 1. diele ako v knihe – nielenže prežila, ale ešte sa aj vydala za Old Shatterhanda (!). Pričom jeden z najpamätnejších dialógov v knižke Winnetou I je ten medzi Old Shatterhandom a Nšo-či, kde jej on vysvetľuje, prečo sa nemôže „len tak ľahko oženiť“. Ďalej vraj zo Nšo-či v nových filmoch urobili v podstate feministku, ako sa patrí na módne trendy v 21. storočí. Podobne vraj kresťanstvo sa z nových filmových verzií celkom vytratilo a Old Shatterhand je už agnostikom, ktorý pochybuje o sebe samom. Mimochodom, Karlovi Mayovi bolo ľahké „nechať zastreliť“ Nšo-či „už“ v 1. diele, keďže 1. diel napísal (v roku 1893) až ako posledný z prvých troch – Nšo-či v knihe v 2. a 3. diele nemohla byť už preto, lebo tieto diely boli napísané čiastočne veľa rokov pred „prvým“ dielom, ktorý je rozhodne najpodarenejší. Vysokokvalitný je aj 4. knižný diel, teda Winnetou IV (no bez postavy Winnetoua) – je to posledný z desiatok Mayových románov, vydaný už v 20. storočí (1910), s Old Shatterhandom v dôchodkovom veku a teraz už naozaj ženatým (s Nemkou).

To sú stručne niektoré kritiky, ktoré som začul z rôznych nemeckých zdrojov (najmä z nemeckej facebookovej skupiny, ktorá vznikla na protest proti novým filmovým verziám). Ešte stále môžu byť aj nové filmy dobré a dokonca i vynikajúce – napriek všetkým odchýlkam a faktickým nepresnostiam. Za seba sa budem môcť vyjadriť, až keď si ich poctivo pozriem. (A keď ja poctivo pozerám poldruhahodinový film, môže mi to trvať aj tri hodiny.) Väčšine nemeckých divákov sa však, tak to vyzerá, nové verzie nepáčili: odhadol by som to na pomer 6 ku 4 alebo až 7 ku 3. Podľa ohlasov sa filmári chceli rozhodnúť, či nakrútia aj ďalšie filmy, ale úbytok divákov na RTL od 1. do 3. nového dielu bol taký markantný, že žiadne ďalšie nové filmy od týchto tvorcov sa už zrejme nakrúcať nebudú. A to oslavujú viacerí skalní fanúšikovia Karla Maya – vraj sa už aspoň nebude ďalej przniť Mayovo dielo.

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.top. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu AveKritik.com.