Pomýlenosť novoročných prejavov premiéra Hegera a prezidentky Čaputovej
„Novoročné prejavy“ v našich končinách už od éry Gustáva Husáka len málokedy – najmä vzhľadom na svoju strojenosť – potešia divákov a poslucháčov (hoci na jednu výnimku v podaní Andreja Kisku by som si možno spomenul). Ani v sobotu to nebolo inak.
Na Nový rok som ako facku pocítil, čo bolo spravodajsky vybrané ako pointa novoročného príhovoru premiéra Hegera:
— Alex. Avenarius (@FatersonSK) January 5, 2022
Tu vidno – ako na tanieri – pomýlenosť a zvrátenosť uvažovania nášho kovidbyra na čele s náčelníkom Hegerom: imunita „najlepšie pomocou očkovania“?
Ale haló, zobuďme sa!
Optimálny spôsob nadobudnutia a udržiavania imunity (odolnosti voči všemožným vírusom a chorobám) je, pravdaže, prirodzenou cestou – zdravým životným štýlom. Ten zďaleka nezahŕňa starostlivosť „len“ o svoju telesnú stránku, ale aj mentálnu hygienu.
Reč je o prevencii a nie o stavoch akútneho ohrozenia, keď sa vírus či choroba v tele človeka – alebo metaforicky v tele spoločnosti – už usadili. Vtedy, v stavoch núdze, je pochopiteľné, že siahame po výdobytkoch modernej medicíny.
Nevyrábajme však zo stavov núdze novú falošnú normálnosť!
To je ten „slon v miestnosti“, o ktorom sa už od marca 2020, pre zachovanie politickej korektnosti, nikto z nášho kovidbyra (ale ani zo zahraničných kovidbýr) neopováži prehovoriť, hoci najmä ministri zdravotníctva by práve zdôrazňovanie tejto skutočnosti mali mať v náplni práce.
Kedy konečne niektorý verejný činiteľ naberie odvahu a skríkne „Cisár je nahý!“?
Takže áno, očkovanie môže byť dobrá vec, ale ako stratégia do nového roka i ďalších rokov určite nie je najlepším riešením. Môže byť veľmi účinným doplnkovým alebo zástupným riešením – pri zlyhaní, nedostupnosti, pomalosti alebo nespoľahlivosti iných, „prirodzenejších“ riešení.
Dôraz by však každý človek mal klásť v prvom rade na budovanie svojej prirodzenej imunity prostredníctvom zdravého, teda aktívneho životného štýlu, zdravého stravovania, zbavenia sa nadbytočných kíl a tak podobne, ale – ako už bolo povedané – aj (nejeden filozof by poopravil: hlavne) prostredníctvom zdravého zmýšľania.
A popritom sa človek na základe slobodného rozhodnutia pokojne môže dať aj zaočkovať. Keď cestujem do Afriky a nechcem si spôsobiť zbytočné problémy, dám sa zaočkovať. Keď tu už dva roky koluje potenciálne smrteľný vírus, takisto sa môžem rozhodnúť dať sa zaočkovať, aby som sebe i svojim blízkym a okoliu nevyrábal zbytočné problémy.
Očkovanie je však až krok B. Neustále zdôrazňovať a bubnovať na krok B, akoby výlučne v ňom spočívala záchrana celého vesmíru, bez toho, že by sa kedykoľvek čo i len náznakom spomenul ten úplne prvý, najzákladnejší krok A (čiže budovanie prirodzenej imunity zdravým životným štýlom) – to je zvrátenosť.
Pokiaľ ide o novoročný „prejav“ prezidentky Čaputovej, akokoľvek je preplnený vznešenými myšlienkami, je to ako vždy slabota vzhľadom na absenciu autentickosti.
Nepochybujem o tom, že pani prezidentka úprimne súhlasí s obsahom všetkého, čo obsahoval jej sobotný text. Neautentická však bola forma jeho podania.
Niekedy (vždy?) záleží viac na forme ako na obsahu: keď už forma je falošná, ľudia automaticky odignorujú a odfiltrujú ako bezvýznamný aj obsah, ktorý sa im falošná forma snaží sprostredkovať a „hustiť im ho do hláv“. A asi im to nemožno vyčítať!
Ako som už pred rokmi poznamenal pri slovinskej celebrite z Ameriky a neskôr aj pri zvolení našej prezidentky: keď niekto len číta hotové vety z papiera alebo telepromptera, nie je to prejav. Ešte horšie to je, ak ani nečíta vlastné hotové vety, ale také, ktoré mu alebo jej napísali politickí poradcovia a marketéri. (Že čítajúci s tými vetami od srdca súhlasí, na vytvorenie autentickosti prejavu nestačí.)
Prejav zapôsobí autenticky iba vtedy, keď vety a formulácie rečník/rečníčka tvorí priamo „na mieste“, vlastnými slovami. Na papieri alebo teleprompteri je povolené mať pripravený nanajvýš útržkovitý bodový zoznam toho, o čom si želám hovoriť – no žiadne hotové vety a formulácie! Hotové vety a formulácie patria do článku, nie do prejavu.
Prezidentka Čaputová nám (aj) na Nový rok prečítala článok – nepredniesla prejav. Aj keby to bol článok ňou samou vlastnoručne napísaný, autentický prejav to nebol.
Práve v tom je skutočné rečnícke umenie: že dokážem pôsobivé vety a formulácie vytvárať priamo počas prednášania prejavu. Len vtedy je prejav autentický a dokáže hlboko zapôsobiť na obecenstvo.
Iba málokto si trúfne na prednášanie skutočného prejavu, ako je definovaný vyššie. O to väčšia škoda, že majstrami rétoriky bývajú najmä diktátori či psychopati – Hitler, Mussolini, Castro, Trump (o našich slovenských tu zo zdvorilosti či zbabelosti v tejto chvíli pomlčím).
Už vôbec nerozumiem, prečo prezidentka v sobotu vystúpila so zahalenou tvárou. Skrýva sa pred občanmi vlastnej krajiny ešte aj vtedy, keď im želá všetko dobré do nového roka? (Na druhej strane prezidentkino sebazahalenie harmonizuje s neautentickosťou jej „prejavu“…) Pokiaľ viem, pre nahrávanie audiovizuálnych diel (a tam patrí aj sobotný „prejav“) platí výnimka z povinnosti sebazahaľovania.
Áno, chápem, že zo strany prezidentky možno išlo o symbolické vyjadrenie podpory názoru, podľa ktorého je sebazahaľovanie alfa a omega.
Ja si však myslím, že v úvode roka 2022 by sa nám všetkým na Slovensku hodila presne opačná symbolika: všade tam, kde je to len trocha možné, akokoľvek nám to situácia umožní (bez toho, že by sme tým ohrozili seba či svoje okolie), vracať sa k normálnemu životu. Zahaľovať sa aj vtedy, keď to nie je nevyhnutné, signalizuje opak toho, čo Slovensko v roku 2022 potrebuje najviac: návrat k normálnosti.
V tieto dni, na prelome starého a nového roka, máme tu v Bratislave takmer jarné počasie s teplotami až okolo 15 °C, atakujúcimi historické rekordy.
(Zo žartu na svojich mobilných prístrojoch každý deň v „meteorologických“ apkách porovnávam počasie v Bratislave s viacerými lokalitami na celom svete, vrátane Honolulu a Los Angeles, a neuniklo mojej pozornosti, že v posledných dňoch sme mali v Bratislave časom teplejšie počasie než Los Angeles, nachádzajúce sa v tropickom pásme. „Celý rok som tam chodil v šľapkách a šortkách“ – takto nejako sa vyjadril slávny bývalý hokejista LA Kings a s LA susediaceho Anaheimu Ľubo Višňovský.)
Prezidentka sa v sobotu pokojne mohla posadiť do exteriéru, do svojej veľkolepej záhrady Prezidentského paláca, vôbec sa zahaľovať nemusela a mohla nám v prvý deň nového roka povedať niečo od srdca a vlastnými, na mieste improvizovanými slovami (vďaka svojej vysoko nadpriemernej inteligencii a empatii by to určite dokázala) – nie strojene čítať vopred pripravené vety a formulácie.
Škoda, že ani na úvod nového roka sa tomu pani prezidentka nevyhla. Na vine je asi najmä mašinéria politických poradcov, ktorá by prezidentku od prednášania skutočných prejavov zrejme dôrazne odrádzala – veď podľa nich takto prejavy prednášajú len šialenci ako Trump či Hitler!
Že prezidentkine „prejavy“ pôsobia v ich prednese strojene a neautenticky, ihneď zneužije psychicky narušený boľševický poslanec parlamentu s jeho notoricky antisemitskou „psou píšťalkou“ (dog whistle): prezidentke vraj píšu prejavy na Piatej avenue alebo na americkom veľvyslanectve. Pravdaže nie – ale ani nie je obozretné dodávať politickým protivníkom muníciu vyumelkovaným predčítavaním vopred napísaných článkov. Je to ďalší dôvod, prečo to napríklad pri budúcoročnom novoročnom prejave skúsiť už konečne inak.
Spontánnejšie dopadlo novoročné video s vinšovačkami z Prezidentského paláca. Dojem však aj tu kazí „defilé zamaskovaných strašidiel“.
Ani nový český premiér Fiala, ani rakúsky prezident Van der Bellen, ani nový nemecký kancelár Scholz, ani americký prezident Biden, ani francúzsky prezident Macron (atď. atď. atď.) nepredniesli na prelome rokov novoročné prejavy s kuklami na hlavách. Prečo my Slováci s našou rúškomániou musíme na to – ako vždy – ísť extrémne a mantinelisticky?
Jedna vec je dodržiavanie zdravotníckych odporúčaní na pracovisku – ale naozaj bolo nevyhnutné tieto mechanicky uplatňovať aj vtedy, keď sa nakrúca video, ktorým sa zamestnanci Prezidentského paláca prihovárajú národu? Naozaj nebolo možné aspoň pri tejto príležitosti – pri nakrútení desiatich slov pre video – prezentovať sa pred národom s vlastnou tvárou namiesto kusom (pravdepodobne čínskej) tkaniny?
Nepochybujem o tom, že úprimným úmyslom videa bolo zapriať divákom všetko najlepšie do nového roka. Obávam sa však, či hlavným podprahovým posolstvom videa nakoniec nie je niečo iné: „Žijeme v abnormálnych časoch, a zvykajte si! Abnormálny bude aj nový rok 2022.“
