MS 1994: O vlastnom góle, pre ktorý prišiel o život kolumbijský hrdina Andrés Escobar

Andres Escobar, o golü kendi kalesine atıp 27 yaşında öldürülmese bugün 51. yaşını kutlayacaktı. pic.twitter.com/1MdlEMItKC

— Tribun Dergi (@tribundergi) March 13, 2018

Pelé pred majstrovstvami sveta vo futbale v roku 1994 povedal, že Kolumbia sa dostane do semifinále. Nikto mu neveril, on však veľmi dobre vedel, o čom hovorí. Kolumbia z 26 zápasov pred majstrovstvami prehrala jediný a v celej kvalifikácii dostala len dva góly. V poslednom zápase nastúpila proti Argentíne, ktorá potrebovala zúfalo vyhrať a namiesto toho prehrala 0:5. V Buenos Aires.

Nešlo však ani tak o prehru samotnú – stane sa –, ale o spôsob. Argentínčania boli bezmocní a Kolumbia čarovná. Mala Freddyho Rincóna a Faustina Asprillu, všetko to riadila kučeravá hriva Carlosa Valderramu, ktorý, ak by nebol futbalistom, určite by sa uživil ako kúzelník.

Áno, Kolumbia pod vedením Francesca Maturana mohla celé majstrovstvá sveta pokojne aj vyhrať. Mohla sa zapísať do histórie.

Aj sa zapísala; bohužiaľ, smutným a nezmyselným spôsobom – vraždou Andrésa Escobara. Majstrovstvá sa ešte ani neskončili a jeden z najlepších futbalistov Kolumbie už bol mŕtvy.

Keď vládol Pablo Escobar

Kolumbia je zložitá krajina: desaťročia občianskej vojny, drogy a obrovské peniaze, ktoré z nich plynú. Druhá vojna, tentokrát medzi gangmi. Odkiaľ asi poznáte mestá ako Medellín a Cali? Aby sme pochopili Kolumbiu, násilie, futbal a ako to všetko súvisí, musíme sa práve preto pristaviť pri Andrésovom menovcovi Pablovi Escobarovi.

Pablo Escobar bol mafián, ktorý na obchodovaní s drogami zarobil miliardy dolárov. Bol to pašerák a vrah, ktorý má na svedomí tisíce mŕvych a ešte omnoho viac zničených životov. Tu niekde by mala nasledovať bodka, ale nenasleduje.

Pablo Escobar bol totiž aj všade tam, kde vláda nebola. Nahrádzal ju a nahrádzal aj charitu. Staral sa o najchudobnejších, dával im prácu a jedlo, budoval futbalové ihriská. Riadil celé mesto, a keď v ňom vládol, vraždy neboli – okrem tých, ktoré sám schválil. Bežní, čiže chudobní a životom bití Kolumbijčania ho milovali. Takmer romantický hrdina, takmer kolumbijský Jánošík.

Aby sme si rozumeli, toto nie je relativizácia. Pablo Escobar bol podľa všetkých kritérií zločinec, ale to, čo robil, keď práve neobchodoval s drogami, je pre príbeh dôležité.

Escobar totiž miloval futbal, a tak si kúpil klub. Do Atlética Nacional pozbieral najlepších hráčov, zaplatil ich tak, aby nemuseli prestupovať do zahraničia, a oni mu za to vyhrali Pohár osloboditeľov – juhoamerickú obdobu Ligy majstrov. Dokonca aj keď sa vzdal polícii, jednou z podmienok bolo futbalové ihrisko vo väzení. Dostal ho.

Drogy, peniaze z nich a futbal v Kolumbii úzko, takmer životne súvisia. Hráči Escobara vo väzení navštevovali a hrali s ním futbal. Absurdné? Zaiste, ale toto je Kolumbia. Pablo Escobar, tak trochu vrah, tak trochu dobrodinec a tak trochu celebrita.

Nie je Escobar ako Escobar

Majstrovstvá sveta 1994 núkajú množstvo nezabudnuteľných príbehov. Prvýkrát na nich hrala Nigéria, a keď dal Yekini gól, rozplakal sa, akoby tomu ani sám neveril. Bulhari so Stoičkovom prehrali 0:3, ale potom sa dali dokopy, vyradili Nemcov a skončili štvrtí. Svet žasol nad Gheorghem Hagim, bronz brali Švédi.

Takto Nigéria zdolala Bulharsko:

A predsa, namiesto všetkých týchto krásnych okamihov si svet pamätá práve Andrésa Escobara.

S Pablom Escobarom ho okrem priezviska nespájalo nič – vlastne ani nemohli byť rozdielnejší. Andrés bol spoľahlivý obranca a rozvážny, vyrovnaný človek.

Prezývali ho „džentlmen futbalu“, podľa vlastných slov každý deň čítal Bibliu a ako záložky používal fotografiu zosnulej mamy a svojej priateľky. Práve sa zasnúbil a prestúpil do AC Miláno. So zlatou generáciou kolumbijského futbalu sa chystal na majstrovstvá sveta. Svet mu ležal pri nohách.

Až kým sa to všetko zásadným, tragickým spôsobom nepokazilo.

Čosi totiž nebolo v poriadku od začiatku.