Denník N

Pochodovanie v (zamorenej?) Bratislave

Snímka obrazovky z apky Weather Now
Snímka obrazovky z apky Weather Now

Články o ochrane životného prostredia nemám rád (lezú mi na nervy, resp. znervózňujú ma), ale predvčerom na N-ku vyšiel skvelý rozhovor s právničkou a aktivistkou Danou Marekovou (dostupný aj ako podcast). Konečne rozhovor na túto tému, ktorý nebol vedený v hysterickom tóne! Čo poteší najmä v týchto dňoch, keď sa nám koronavírus rozšíril od čínskych súdruhov až do severného Talianska (is Petržalka next?)

Kvalitu ovzdušia považujem za dôležitú, keďže sa každý deň v rámci „satelitných pochodov“ snažím premašírovať aspoň 2x 3 kilometre rýchlosťou čo najviac sa blížiacou 6 km/h.

Zaujímalo by ma teda, v nakoľko zamorenom ovzduší (väčšinou v Bratislave) pochodujem. Iste sú aj veľké odchýlky v rámci Bratislavy, ale i časov dňa. Je ovzdušie čistejšie cez deň alebo v noci? Neviem(e).

Ako hovorí Dana Mareková v interview, štátny meteorologický ústav SHMÚ nám prehľadnosťou a zrozumiteľnosťou informácií v tomto v ústrety nevychádza.

Ruská škridelná apka na počasie, ktorú primárne používam a ktorú mám (dokonca separátne pre obe mobilné platformy) aj predplatenú, Weather Now (no čerpajúca údaje od dvoch podľa všetkého amerických poskytovateľov: CustomWeather alebo WeatherBit, pričom v apke mám vybraný CustomWeather), uvádza pre Bratislavu v pravom hornom rohu displeja údaj o čistote ovzdušia (ale len v iOS – v Androide nič) v podobe zeleného, žltého alebo červeného terčíka spolu s číselnou hodnotou od 0 až po (tuším vyše) 100.

Keď ťukám tieto riadky, apka Weather Now ukazuje pre Bratislavu zelený terčík s číslom 21, čo by naznačovalo, že v týchto chvíľach by som mohol bez obáv vyraziť na jeden zo svojich obvyklých pochodov (kompenzačne predĺžený, keďže som v predošlých dňoch hlivel): 10,5-kilometrový z centra Bratislavy cez Dunaj do petržalského Tesca a naspäť.

V apke Weather Now mám nastavené aj ďalšie mestá z celého sveta, aby som ich mohol (niekedy závistlivo, inokedy škodoradostne) porovnávať s Bratislavou. Bratislava môže napríklad Los Angeles či Honolulu závidieť permanentne slnečné, letné počasie – Honolulu však okrem toho treba závidieť aj tie (zdá sa) permanentne zelené terčíky s nízkymi číselnými hodnotami signalizujúcimi zdravé ovzdušie. (Lebo darmo majú v Los Angeles „večné leto“, keď je tam vraj veľa smogu.)

Iný ako zelený terčík som si za roky používania apky pri Honolulu ešte nevšimol. Raz darmo: niečo iné je nachádzať sa uprostred Tichého oceána, a nachádzať sa v Karpatskej kotline so Slovnaftom za rohom.

Pri Bratislave farebné terčíky prudko kmitajú. Niekedy vidím zelený terčík, a to si s úľavou vydýchnem – ale potom (aj práve v tejto chvíli) sa zrazu premení na žltý (aktuálne číslo: už 63), čo ma vždy znepokojí. A pred pár týždňami, keď prevládali v Bratislave mrazy, som v apke často vídal aj červené terčíky s hodnotami atakujúcimi (a občas tuším aj prekračujúcimi) číslo 100. To aby sa človek bál vyjsť z domu!

Nie je mi jasné, odkiaľ apka (resp. poskytovateľ údajov CustomWeather) údaje o čistote ovzdušia v Bratislave čerpá. Žeby zo SHMÚ? A ak áno, čo presne znamenajú? To je problém, na ktorý poukazuje Dana Mareková vo výbornom interview: že tieto otázky sú bežným smrteľníkom nejasné, že tápeme v tme.

Za pozornosť stojí aj ďalšia americká apka na počasie – AccuWeather. Ponúka unikátnu funkciu MinuteCast (kedysi dostupnú len na západ od nás, ale pár rokov už aj na Slovensku): predpoveď počasia presne pre ulicu, na ktorej sa človek práve nachádza, na najbližších 120 minút: či bude pršať, či nie… No údaj o čistote ovzdušia v Bratislave nevidím v apke AccuWeather žiadny.

Že sa ultra-precízna 120-minútová predpoveď nie vždy naplní, to som sa naučil tolerovať. Ale občas vychádza obdivuhodne presne. Raz som na jednej spoločenskej oslave pod holým slnečným nebom po pohľade na škridlofón do MinuteCastu zahlásil: „Vážení, poďme všetky deky a jedlo zabaliť! O 14 minút tu začne pršať.“ Všetci sa na mňa pozreli, akoby mi strašilo vo veži. Lenže o 14 minút naozaj začalo pršať.

Skepsa je namieste

Keď už sme pri veselých zážitkoch s počasím: raz som si to v dobrej nálade šinul spomínanou trasou cez Dunaj popri Chorvátskom ramene do petržalského Kauflandu, keď ma tesne pred podchodom pri Kauflande pohybom ruky pristavil starček s paličkou.

„Postojte!“ povedal. „Vidím, ako si tu radostne, energicky a s úsmevom na perách kráčate, tak som si povedal, že sa vám musím prihovoriť.“

Pán nevyzeral ako niekto, kto po obligátnej otázke „Môžem sa vás na niečo spýtať?“ začne žobroniť o peniaze, a tak som sa zastavil.

„Viete, s kým hovoríte?“ spýtal sa starček. Zakrútil som hlavou.

„S najstarším žijúcim slovenským meteorológom!“ povedal víťazoslávne.

„Naozaj?“

Siahol do vetrovky, vytiahol z nej občiansky preukaz a legitimoval sa mi ním, akoby som bol orgán činný v poriadkovom konaní.

„To ma veľmi teší, pán profesor,“ povedal som vyše 90-ročnému pánovi. (Hanba mi, ale na jeho meno si neviem spomenúť – no nadiktoval som si ho do diktafónu na škridlofóne ešte predtým, než som vošiel do Kauflandu. A nie, nebol to Dr. Iľko, preslávený televíznymi „kopcovitými obláčikmi“ – veď ten nedávno oslávil „iba“ osemdesiatku.)

„Povedzte mi,“ spýtal som sa profesora, „dá sa veriť všetkým týmto apkám na predpoveď počasia?“ A ukázal som prstom na škridlofón, ktorý mi pomocou satelitov zaznamenával rýchlosť pochodu.

„Ja také nepoznám,“ zavrtel hlavou.

„Tak keď už hovorím s odborníkom,“ nedal som sa, „povedzte mi aspoň: je to tak, že o 3 dni tu v Bratislave nastanú prudké lejaky, ako tvrdia apky?“

Rezolútne zakrútil hlavou: „Nič sa nedá s istotou predpovedať na 3 dni vopred! Maximálne na pár hodín.“

Uznanlivo som mu prikývol. Nenadarmo občas meteorológia pôsobí ako „astrológia v krajšom obale“, keď predstiera, že nám vie dodať 15-dňovú prognózu vývoja počasia. A preto občas „predpoveď počasia“ zo žartu (ospravedlňujem sa pánovi profesorovi a všetkým z jeho fachu) nazývam „šarlatánoveštba“.

„Viete, ja som chodieval lietať,“ pokračoval profesor. „A práve toto ma na predpovediach počasia zaujímalo najviac: či bude pekné počasie na najbližších pár hodín, aby som si dobre zalietal.“

Čo na to budhisti a filozofi?

K mojim veselým zážitkom s počasím patrí aj (pred niekoľkými rokmi) účasť na budhistickej prednáške Oleho Nydahla v Národnom tenisovom centre. Keby som bol vedel, že pôjde o (hrôza pomyslieť!) konzekutívne tlmočené podujatie, bol by som sa mu vyhol širokým oblúkom. Veď som vyštudovaný prekladateľ a tlmočník – a tak všetkému, čo je prekladané alebo tlmočené, idem z cesty.

Okrem toho, že Dán Nydahl bratislavské obecenstvo (tisícky ľudí, prevažne mladých, ktorí na prednášku pricestovali dokonca aj zo zahraničia) opakovane a dôrazne varoval, „aby sme si na Slovensko nepustili priveľa migrantov“ (čo sa mi na nominálne mierumilovného budhistického guru zdalo zvláštne), lebo „my v Dánsku sme to už oľutovali“, ma pobavila Nydahlova zmienka o akomsi podujatí, ktorého sa nedávno zúčastnil: „Zišlo sa tam veľa budhistov, a tak aj počasie sa umúdrilo.“

Keď som prišiel domov z prednášky, poslal som mail slovenskému kamarátovi, budhistovi: „Tak prosím! Ešte aj Ole Nydahl – a ty predsa celý čas ospevuješ jeho učiteľa Rošiho Kaisena – dnes na prednáške povedal, že ľudské myšlienky dokážu ovplyvňovať počasie! A nie, on nežartoval.“

Kamarát (emailom) odvrkol: „Sprostosť! Ako by mohli myšlienky ovplyvňovať počasie!“ Očividne nie je budhista ako budhista – a tento môj kamarát považuje za hodnotnú literatúru aj brožúrku Buddha od Egona Bondyho: jeden z najhorších boľševických paškvilov, aké som kedy čítal.

Lenže nie sú to len (niektorí) budhisti, ktorí sa seriózne domnievajú, že počasie je odrazom kolektívneho vedomia. Učí to aj emersonovský filozof z hnutia New Thought (Nové myslenie) Mike Dooley (citát z 2. kapitoly jeho skvelej knižky Život na Zemi – Life on Earth):

Nothing, in fact, can, has, or will ever happen upon the face of your earth that isn’t first ordained in the thoughts of the population upon it. Collectively, for example, intermingled with your planet’s gentle consciousness, you and your fellow human beings create the weather. All of it. You’re not bystanders or mere witnesses. You actively, directly, create it, 24/7. It’s a mirror, as is everything in time and space, of what’s going on within you. Not to overlook seasons, cycles, patterns, and physical laws, which powerfully enable the weather – except you create those too. Not only thunderclouds or sunshine, but tornadoes, hurricanes, and, similarly, plate tectonics and earthquakes. Remember, it’s all illusions, your illusions, and in this case, your collective illusions.

V skutočnosti sa ešte nič na tejto Zemi nemohlo udiať, neudialo a ani sa neudeje bez toho, aby to predtým nenariadilo zmýšľanie obyvateľstva, ktoré na Zemi žije. Napríklad kolektívne každý z nás, v kombinácii s vľúdnym povedomím našej planéty, vytvára počasie. Od A do Z. Počasiu sa neprizeráme pasívne, nie sme len jeho svedkovia. Aktívne a priamo ho vytvárame, 24 hodín denne. Počasie je zrkadlom – akým je všetko v čase a priestore – toho, čo sa odohráva v našom vnútri. To neznamená, že ignorujeme ročné obdobia, cykly, vzorce a prírodné zákony, ktoré sú impozantnými hybnými silami počasia – ale že tie vytvárame takisto. Nielen búrkové mraky či slnečnú oblohu, ale aj tornáda, hurikány a podobne i posuny zemskej kôry a zemetrasenia. Nezabudnime: všetko sú to ilúzie, naše ilúzie, a v tomto prípade – naše kolektívne ilúzie.

Čo ak majú Nydahl a Dooley pravdu? Fúha – rýchlo si pozrime „šarlatánoveštbu“ na najbližšiu sobotu 29. februára 2020, počas ktorej sa rozhodne o budúcnosti Slovenska, možno na dlhé roky vopred! Ako to dopadne? Čo nám signalizuje počasie?

Áááá…! Takže podľa vás, milí šarlatanológovia (totiž pardon: meteorológovia), bude v sobotu v slovenskom hlavnom meste 13 (?!) stupňov? (Ešteže je aj numerológia podobná „habaďúra“ ako astrológia, však?!) Ale veď to je na (meteorologicky) posledný zimný deň senzačná veštba (totiž pardon: predpoveď)! Počasie naznačuje, že voľby by mali dopadnúť výborne a v prvý jarný deň sa Slovensko zobudí do novej éry.

Na piktograme v apke vykúka slnko spoza mráčika – nastávajú pre Slovensko lepšie časy? A riziko dažďa je najbližšiu sobotu vraj 53 %. Nehnevajte sa, páni a dámy meteorológovia, ale takú šalamúnsku predpoveď dokážem kedykoľvek vysloviť aj ja: buď bude pršať, alebo nebude! Je to na hrane. Bude to v sobotu na hrane, priatelia.

Spravodajca českej televízie v živom vstupe spred Prezidentského paláca počas volebnej soboty 2019. Foto – autor

Veď na hrane to bolo aj s voľbou prezidentky Čaputovej, pred (takmer) rokom, v (takmer) posledný marcový deň. Už týždne vopred som v apke kontroloval „veštbu“ na 30. marca 2019: tak ako? Bude slnečno? Nebude? Ako dokumentuje fotografia, krajšie počasie už pred rokom na volebnú sobotu vyjsť nemohlo. A výsledky volieb tomu zodpovedali.

No nespoľahol som sa len na to, že v deň volieb bolo krásne slnečno: poctivo som sa po obede vydal na 6-kilometrový satelitný pochod od volebnej miestnosti (na Gorilou, teda Pentou, pravicovou korupciou aj ficovskou Coca‑Colou poznamenanej Vazovovej ulici) okolo (spredu aj zozadu) Prezidentského paláca a Bratislavského hradu – len aby tie voľby dobre dopadli.

Dajme si najbližšiu sobotu repete!

„Satelitný pochod“ počas volebnej soboty 30. marca 2019 zaznamenala apka Runkeeper a na mapku ho zakreslila pomocou služby tapiriik zosynchronizovaná apka Endomondo

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.top. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu AveKritik.com.