„I fucking love you“

Obsah článku

1. Kvadratúra kruhu
2. Čo na to Agatha Christie?
3. Čo na to Schopenhauer?
4. Čo na to Woody Allen?
5. Čo na to Justin Timberlake „u mekáča“?
6. Čo na to dopingoví hriešnici Armstrong a Ullrich?
7. Čo na to hrmotná Nicki Minaj?

Prekladať znamená falšovať. Znamená skresľovať. Kto sa domnieva, že si môže – na základe prekladu z cudzieho jazyka do jazyka poslucháča alebo čitateľa – vytvoriť neskreslenú predstavu o tom, čo povedal alebo napísal iný človek v inom jazyku, podlieha omylu.

Je to to isté, ako keby sme si chceli vytvoriť predstavu o chuti jedla až potom, ako nám ho niekto iný predžuje. Každý prekladateľ je takýmto neslušným čašníkom: ctenému hosťovi v reštaurácii objednané jedlo najprv predžuje, vypľuje ho na tanierik a až potom ponúkne cieľovému publiku – poslucháčom či čitateľom. Kým sa „jedlo“ dostane do „úst“ (uší, očí) adresáta, už je nevyhnutne zmiešané s „čašníkovými“ vlastnými „slinami, chuťami a pachuťami“. Ale nedá sa to inak – nedá sa tomu vyhnúť.

Nemáme na výber. Presnejšie povedané: máme len dve možnosti.

1. Kvadratúra kruhu

Prvou možnosťou je neprekladať vôbec – a potom je neporozumenie prakticky zaručené, lebo len málokto bude natoľko obetavý, aby sa v záujme porozumenia s človekom z iného národa naučil rodnú reč tej druhej osoby, toho druhého národa (takpovediac „reč svojho nepriateľa“). Hoci to je najspoľahlivejšia cesta k medziľudskému aj medzinárodnému porozumeniu.

Druhá možnosť je síce prekladať, ale byť si pritom vedomý a nikdy nezabúdať, že prekladať znamená falšovať, skresľovať. Byť prekladateľom znamená nepretržite robiť kvadratúru kruhu. Verný preklad neexistuje. Takže aj druhá možnosť vyústi v neporozumenie – veď ako by sme mohli porozumieť človeku či národu, ktorého vyjadrenia sa k nám dostávajú v skreslenej (preloženej) podobe?

Že verný preklad neexistuje, dokazuje už banálne, a predsa možno najdôležitejšie slovo celej ľudskej slovnej zásoby – v angličtine je ním sloveso love. Ako ho preložiť do slovenčiny? Začiatočník zajasá: „Také ľahké?!“ Odborník len skloní hlavu v smútku: „Nepreložiteľné!“

Slovník nám ako možný preklad slovesa love ponúka ľúbiť, milovať, mať rád, mať veľmi rád, zbožňovať. Lenže práve v tom je problém: ktorú z týchto piatich možností má hovorca či pisateľ na mysli v danom kontexte, v ktorom love použil?

To prekladateľ nikdy nemôže vedieť – môže si len tipnúť. Nepomohlo by, ani keby sa priamo spýtal hovorcu či pisateľa, pôvodného autora anglického výroku zahŕňajúceho sloveso love: „Ako si to myslel(a)? Máš na mysli veľmi silnú lásku, alebo len takú obyčajnú, alebo dokonca ani to nie, ale len vyjadruješ, že ti je niečo sympatické?“

Odpoveďou na takú naivnú otázku (pričom často ani nemáme možnosť spýtať sa – napríklad keď prekladáme mŕtveho klasika) by iste bolo len zagúľanie očami: „Akože ako som to myslel(a)? No však normálne, nie? Love je love, nie?“

Práveže nie, nie je to tak. Love je love len v angličtine, s celou sieťou konotácií, ktorá tomuto slovesu v angličtine – a len v angličtine – prislúcha. Áno, aj v angličtine majú sloveso mať rád (like), majú aj sloveso zbožňovať (napríklad adore) – ale „problém“ je v tom, že často namiesto týchto slovies používajú univerzálnejšie sloveso love. „Problém“ som dal do úvodzoviek, lebo v angličtine to žiadny problém nie je – problém nastáva až vtedy, keď potrebujeme dané vyjadrenie preložiť do iného jazyka; až vtedy sa musí prekladateľ začať zamýšľať nad tým, ako to love vlastne bolo myslené.

2. Čo na to Agatha Christie?

Keď prekladáme poviedku z angličtiny, v ktorej manžel manželke či frajerka frajerovi povie I love you – ako to máme preložiť? Milujem ťa? Alebo „o trocha slabšie“ Ľúbim ťa? Či nebodaj „len“ Mám ťa rád/rada? (To posledné už znie takmer ako pred rozvodom/rozchodom.)

Agatha Christie, v jednom zo svojich najkvalitnejších, no nedocenených románov (keďže v ňom nevystupuje ani Hercule Poirot, ani slečna Marplová), Vražda je hračka (Murder Is Easy, 1939), sa s napätím medzi slovesami love a like v angličtine krásne pohrala v nižšie uvedenom dialógu. Ide o ľúbostnú scénu medzi mladou ženou a jej nápadníkom (v mojom preklade; mená vystupujúcich osôb som zmenil, aby som čitateľom blogu podľa možnosti neuštedril „spoiler“):

Na chvíľku sa odmlčala, potom sa spýtala:

„Tony, a teraz ma máš rád?“

Pohol sa smerom k nej, ale gestom ho zastavila. „Či ma máš rád, sa pýtam, Tony – nie či si do mňa zaľúbený.“

„Ach! Ale áno… Jasné, jasné… Mám ťa rád, Susan, aj som do teba zaľúbený.“ […]

Susan povedala: „Mať rád je dôležitejšie než byť zaľúbený. To prvé pretrváva. Ja chcem, aby nám to spolu vydržalo, Tony. Nechcem, aby sme sa do seba len zaľúbili, a potom si začneme liezť na nervy a odídeme za niekým iným.“

She was silent a minute and then said:

“Tony, do you like me now?”

He made a movement towards her but she warded him off. “I said like, Tony – not love.”

“Oh! I see… Yes, I do… I like you, Susan, as well as loving you.” […]

Susan said: “Liking is more important than loving. It lasts. I want what is between us to last, Tony. I don’t want us just to love each other and marry and get tired of each other and then want to marry someone else.”

Dialóg je to majstrovský a aj patrične trpký – Agatha Christie vedela, o čom píše, keďže jej prvý manžel jej bol neverný a opustil ju; Christie na to doplatila nervovým zrútením a na istý čas sa stratila všetkým z očí až do tej miery, že po nej anglická polícia vyhlásila celoštátne pátranie. Do hľadania nezvestnej Agathy sa zapojil aj autor Sherlocka Holmesa, sir Arthur Conan Doyle – detektívny príbeh zo skutočného života, s dvoma najslávnejšími autormi detektívok ako s hlavnými postavami. Po 10 dňoch nakoniec našli skolabovanú Agathu v zastrčenom kúpeľnom hotelíku, kde sa ubytovala pod falošným menom.

Ako vidno v mojom preklade dialógu, dileme, či anglické sloveso love preložiť ako ľúbiť alebo ako milovať, som sa radšej vyhol v prospech formulácie byť zaľúbený. Správne prekladateľské rozhodnutie? (Veď aj alternatívna formulácia má „silnejší variant“: byť zamilovaný.) Ťažko povedať. Ale rozhodne jedno z legitímnych rozhodnutí. „Správne“ riešenie tu zrejme neexistuje – nech si na preklad slovesa love zvolíme ktorúkoľvek zo slovenských možností, žiadna nebude pokrývať tú istú významovú šírku ako pôvodné sloveso love v angličtine.

3. Čo na to Schopenhauer?

Kardinálny problém prekladania je však v tom, že táto dilema sa netýka len slova love – dá sa povedať, že to platí o každom slove každého jazyka; pri anglickom slove love je dilema len mimoriadne nápadná, a preto sa ľahšie ilustruje. No o každom slove jazyka platí, že je zapletené do pavučiny svojich vlastných konotácií – že má tú správnu, nefalšovanú, vlastnú „farbu a príchuť“, a teda – dá sa povedať – aj význam, len v kontexte ostatných slov pôvodného jazyka.

Už to, ako slovo znie po čisto zvukovej stránke, sa dá považovať za súčasť jeho „významu“ – lebo aj akustická stránka jazyka vplýva na to, ako dané slovo prijímateľ (poslucháč, čitateľ) vníma, a teda (v podstate) ako ho chápe. V pomätenej ére facebookovej plní úlohu belzebuba imigrant; ale prečo ho vlastne nazývame imigrant a nie radšej „rýdzo po slovensky“ prisťahovalec? Možno preto, lebo slovenský výraz už neznie natoľko strašidelne – a preto, že sami Slováci už stáročia sú prisťahovalcami v iných krajinách sveta?

Alebo aby sme to teraz v opačnom garde natreli angličtine: neboráci nemajú možnosť vyjadriť slovo fantázia inak ako cudzím slovom – imagination, fantasy. To prvé pochádza z latinčiny, to druhé z gréčtiny. V slovenčine však máme naporúdzi aj domáce, slovanské synonymá, nezaťažené „latinsko-gréckou príchuťou“: predstavivosť, obrazotvornosť. Rovnako je na svoje domáce synonymá hrdá nemčina: Vorstellungskraft, Einbildungskraft. Všetky tieto slová „znamenajú to isté“ – a predsa „chutia rôzne“ podľa toho, či siahneme po „cudzokrajnom“ či „domácom“ synonyme; v angličtine však pri tomto slove na výber nemajú – sú donútení používať cudzí výraz, čo predsa len inak „sfarbuje výpoveď“ a tým – dalo by sa povedať, v širšom zmysle – aj mení jej „význam“.

Kľúčové dielo môjho obľúbeného filozofa Arthura Schopenhauera sa volá Die Welt als Wille und Vorstellung (Svet ako vôľa a predstava). Schopenhauer ako majstrovský štylista si dával pozor, aby nikdy nepoužil zbytočné cudzie slovo tam, kde postačí domáce nemecké slovo. Názov jeho hlavného diela znie v nemčine skutočne elegantne, a v slovenčine znie možno ešte lepšie (lebo lahodne stručne). Čo však nešťastná angličtina? The World as Will and Representation – au! Takto nešťastne a „škrípavo“ znie názov toho istého diela v anglickom preklade, aj s nemotorným a dlhočizným latinizmom. Angličtina tu však nemá na výber – nedokáže slovo predstava vyjadriť domácim slovom; musí siahnuť po pôžičke z latinčiny či gréčtiny – a áno, aj synonymum idea je pôvodom grécke, pričom ani nepokrýva šírku schopenhauerovského Vorstellung. Tvrdím, že ho nepokrýva ani ťažkopádne representation, no práve o to ide: verný preklad slova Vorstellung do angličtiny neexistuje; dá sa vybrať len „menej zlá“ z možností, ktoré sú naporúdzi. Keď už ani názov diela sa nedá preložiť verne – ako to potom bude so samotným textom 1000-stranového bachanta?

Z podobného súdka je notoricky známy príklad: slovo jabĺčko sa do angličtiny dá preložiť len ako little apple – no je to preklad verný? Významovo si oboje zodpovedá – ale čo štylistická, emocionálna rovina? Little apple pripomína skôr (ťažkopádny, dvojslovný) opis, nie preklad jabĺčka; no angličtina tu nemá na výber – luxus slovansky maznavých zdrobnenín nemá k dispozícii, tak ako slovenčina nemá k dispozícii „univerzálny“ preklad slovesa love.

4. Čo na to Woody Allen?

Dilemy si bol vedomý Woody Allen, keď protestoval proti tomu, aby sa jeho film z roku 1996, Everyone Says I Love You, vo Švédsku uvádzal pod kompletne preloženým názvom. Švédi to tak plánovali urobiť, ale Woody Allen vehementne namietal: „V žiadnom prípade! ‚Everyone Says‘ si preložte do švédčiny, ak chcete – ale ‚I Love You‘ musí zostať, ako je!“

Švédi sa podvolili a film bol vo Švédsku uvedený pod názvom Alla säger I Love You. Podobne vo Francúzsku: Tout le monde dit I love you. Mám aj teóriu, prečo si Woody Allen dal pozor na to, ako sa názov filmu vo Švédsku a vo Francúzsku preložil: je známe, že Allenov najobľúbenejší kolega – režisér bol Švéd Ingmar Bergman, ako aj to, že Allen je milovníkom francúzskej kinematografie. Tieto dve zemepisné oblasti má Woody Allen „pod palcom“ – sú „na jeho radare“. No aj ostatné veľké európske jazyky sa zariadili podobne (posvietil si aj na ne Woody Allen?): Alle sagen: I love you; Tutti dicono I Love You; Todos dicen I Love You.

Čo v našich končinách? Všetci hovoria: Milujem ťa; Všichni říkají: Miluji tě; Wszyscy mówią: kocham cię… Sarkasticky by sa z toho dalo usúdiť, že slovenská, česká, ba aj poľská filmová scéna sú pre Woodyho Allena natoľko nepodstatné, že ani nezabojoval o „správny preklad“ názvu svojho dielka v týchto lokalitách. Veru, aj vo Venezuele a v Argentíne (žiadne filmové mekky…) sa film premietal pod iným názvom ako v Španielsku: Todos dicen que te amo, respektíve Todos dicen te quiero.

Keď sa na slovenský a český preklad názvu filmu zahľadíme kriticky: je pravda, že všetci (na Slovensku a v Česku) hovoríme „milujem ťa“? O Američanoch či o Angličanoch sa iste dá povedať, že všetci hovoria „I love you“ – veď preto je to aj taká neraz až floskula s vyprázdneným významom. O Slovákoch či Čechoch však iste neplatí, že všetci hovoríme „milujem ťa“ – je medzi nami aj veľa takých, ktorí dávajú prednosť napríklad menej patetickému „ľúbim ťa“. Detail? Nemyslím si to.

5. Čo na to Justin Timberlake „u mekáča“?

„I love spaghetti.“ V angličtine každodenný, banálny výrok. A keď ho počujeme či čítame, viac-menej chápeme, čo ním chcel autor vyjadriť. Ako ho však preložíme do slovenčiny? Stojíme pred neriešiteľným problémom. Mám rád špagety? To je trošku prislabý výraz, nie? Jemu by vari skôr zodpovedalo anglické I like spaghetti. Takže Milujem špagety? Opačný problém – nie je to trochu prisilný výraz? Áno, výrok môže znamenať aj milujem špagety, ak je autor výroku náruživým milovníkom špagiet – veľa závisí od intonácie pôvodného výroku, od kontextu. Problém je v tom, že I love spaghetti môže znamenať aj mimoriadne veľkú obľubu tohto jedla, aj prosté vyjadrenie toho, že nám chutí. Áno, až takúto šírku od „horúceho“ po „vlažný“ stupeň zahŕňa sloveso love v angličtine. Ľúbim špagety? Nezmysel. Zbožňujem špagety? Možno, ale znova to znie pateticky tam, kde v angličtine pri neutrálnej intonácii pátos prítomný nie je.

Sieť rýchleho stravovania McDonald’s si bola dilemy takisto vedomá, keď sa rozhodla, že svoj reklamný slogan i’m lovin’ it (áno, s malým úvodným i) bude celosvetovo používať bez pokusu o jeho preklad z angličtiny. Výnimku tvorila jediná krajina sveta – Nemecko, kde slogan vznikol (!) v istej reklamnej agentúre a kde dostal podobu Ich liebe es. Tá sa však už nepoužívala ani len v susednom Rakúsku či Švajčiarsku. Aby sa slogan rýchlejšie rozšíril, McDonald’s za 6 miliónov dolárov najal speváka Justina Timberlaka, ktorý zo sloganu vytvoril pesničkový hit.

Sporné je pritom už anglické znenie sloganu. Žeby to súviselo s jeho pôvodom v nemeckej reklamnej agentúre? Podľa tradičnej anglickej gramatiky sa totiž slovesá ako love (stavové) nemajú používať v priebehových tvaroch (s koncovkou -ing); no v súčasnosti sa už na to nehľadí tak prísne. Ako by všetky tieto konotácie a kontroverzie mohol čo i len približne vystihnúť preklad sloganu do iného jazyka? McDonald’s v tejto situácii prijal jediné správne riešenie: ruky preč od prekladu sloganu!

6. Čo na to dopingoví hriešnici Armstrong a Ullrich?

Olympijský víťaz i víťaz Tour de France, neskorší usvedčený dopingový hriešnik, bývalý nemecký cyklista Jan Ullrich, prekonáva v posledných rokoch psychické problémy, dostal sa do potýčok s políciou a aj do opatery psychiatrov.

Keď bol na tom minulý rok najhoršie a dopočul sa o tom jeho odveký rival, najslávnejší zo všetkých dopingových hriešnikov, Američan Lance Armstrong, nasadol na lietadlo a šiel Ullricha osobne navštíviť. Pri tej príležitosti na Instagrame zverejnil svoju spoločnú fotku s Ullrichom a pripojil vyznanie: „I love Jan Ullrich.“

Niektoré slovenské médiá výrok preložili ako: „Milujem Jana Ullricha.“ Skutočne?! Znova narážame na ohromujúcu šírku slovesa love v angličtine. V angličtine chlap o chlapovi môže povedať „I love him“ bez toho, aby to malo akékoľvek postranné sexuálne konotácie – ide jednoducho o vyjadrenie rešpektu, priateľstva, uznania, iste aj (neerotickej) priazne. No milujem ako preklad love je tu iste prehnané – nech pátrame, ako chceme, výstižný ekvivalent na preklad Armstrongovho výroku o Ullrichovi v slovenčine nenájdeme.

7. Čo na to hrmotná Nicki Minaj?

Do pozornosti dávam 51. sekundu videozáznamu:

Áno, Nicki Minaj skutočne otvorila svoje ospravedlnenie slovenským fanúšikom za zrušený koncert výrokom: „First of all, I fucking love you.“ Odpoveďou bolo jasanie z obecenstva – nepochybne prameniace aj z nepochopenia výroku i toho, čo sa práve odohráva a čo bude nasledovať.

Laik vytiahnutý z publika do roly tlmočníka sa ani nepokúsil úvodnú vetu prejavu preložiť. Vo viacerých slovenských médiách, profesionálnych i amatérskych, som však jej preklad zachytil – vraj: „Ľúbim vás!“ Skutočne? A kde sa z prekladu vytratilo tabu-slovíčko fucking?

Pokiaľ ide o anglické tabu-slovo fuck a jeho odvodeniny, je medzi Slovákmi – žiaľ, aj medzi tými, čo sa živia prekladateľstvom – rozšírená mylná predstava, že fuck v angličtine už natoľko zľudovelo, že sa ani nevníma ako neprístojné.

Je poľutovaniahodné, že takýmto bludom podliehajú aj niektorí profesionálni prekladatelia. Skutočnosť je opačná: slovo fuck sa naďalej aj v Anglicku, aj (a najmä) v USA považuje za tabu. Je napríklad nemysliteľné, aby zaznelo vo vysielaní ktorejkoľvek z bežne šírených (nie výlučne káblových) amerických televíznych staníc. Ak sa to nedopatrením stane (Tom Hanks sa raz preriekol v raňajkovej televízii), nasledujú siahodlhé ospravedlnenia všetkých zúčastnených.

Nielen fuck je v angličtine dodnes tabu – platí to aj pre oveľa nevinnejšie znejúce shit. Áno, aj takéto slovko si štandardná americká televízna stanica považuje za povinnosť vypípať a nepustiť ho do éteru.

A nie, neplatí to len pre „staromódne, konzervatívne televízne médium“ – aj „zvrhlý YouTube“ sa tým riadi. Vedeli by o tom rozprávať youtuberi, ktorí síce majú vo svojich videách slobodu nadávať, ako si len želajú – no keď to urobia, YouTube im zruší „speňaženie videoklipov“; inými slovami: na videoklipoch s nadávkami už youtuber nezarobí, keďže im YouTube odoprie reklamné tantiémy. V posledných rokoch – áno, aj v roku 2019! – sa preto dá pozorovať na YouTube trend, že aj tí youtuberi, ktorí ešte pred 5 rokmi vo svojich videoklipoch „fuckovali“ ostošesť, dnes každú nadávku zo svojho videoklipu starostlivo vypípajú. Veď grošíky sa sypať musia.

Takže áno: slová ako fuck a fucking sa často v neslušnej, v spoločensky neprijateľnej angličtine používajú ako rýdze „zosilňovače výrazu“ – celkom odlúčene od svojich pôvodných sexuálnych konotácií. Koniec koncov, to isté platí o im ekvivalentných slovenských tabu-výrazoch používaných ako zosilňovače či dokonca ako bezvýznamná „slovná vata“. Nepochybne to takto myslela aj Nicki Minaj: že má svoje obecenstvo veľmi rada.

To nič nemení na fakte, že za „zosilňovač výrazu“ si zvolila slovíčko, ktoré je tabu. Nie je teda výstižný preklad do slovenčiny, ktorý tento tabu-výraz v slovenskej verzii vety prudérne či pokrytecky vynechá. Nie, Slováci sa nevyjadrujú slušnejšie než Američania – stačí sa prejsť pred ľubovoľnou slovenskou základnou školou po konci vyučovania.

Výstižným prekladom úvodu ospravedlnenia Nicki Minaj by preto mohlo byť (odhliadnuc od neriešiteľného problému prekladu slovesa love) napríklad: „V prvom rade, všetkých vás, do piče, ľúbim!“ (A obecenstvo jasá!) Pobúrilo vás, že ste v tomto blogočlánku našli nevyhviezdičkované slovo piča? A to vás nepobúrilo, že na koncert grácie (ktorá si vraj ani jasne neuvedomovala, že sa nachádza v Bratislave, na Slovensku) s takýmto slovníkom zamierili stovky, možno aj tisíce neplnoletých osôb? Svojim deťom fuck schválime, ale piča nás šokuje?

Mimochodom, aj v najnovších slovenských slovníkoch z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra sa už nachádzajú nevyhviezdičkované vulgarizmy. Raz darmo – sme v 21. storočí, nie v 19., a z odborného lexikografického hľadiska neobstojí donedávna zaužívaná prudérna/pokrytecká prax tabu-výrazy zo slovníkov vynechávať, akoby v jazyku neexistovali (hoci u značnej časti populácie možno tvoria jeho najfrekventovanejšiu zložku) – akoby len vďaka tomu, že vulgarizmy do slovníkov nezaradíme, národ ich prestal používať. Ako vidíme, táto v minulých stáročiach používaná slovnikárska stratégia zlyhala. K skutočnej výchove a jazykovej kultúre nevedú umelé skratky.

Napokon, že Nicki Minaj trafila írečitý vkus slovenského obecenstva, dokazuje výkrik (v čase 1:33 vo vyššie uvedenom videozázname) z publika, reagujúci na „svojrázny“ prejav laika suplujúceho tlmočníka: choď do piče!