Lev Nikolajevič Zohavený (6. časť mini‑seriálu)
V 6. časti mini-seriálu konštatujeme, že Leva Tolstého zomleli až dva mlynské kamene cenzúry – z jednej strany cárska, z druhej komunistická.
13 zastavení škridelnej jari
- 1. časť: V ruskom (?) vesmíre ABBYY
- 2. časť: Porovnanie 4. a 5. verzie iPadu mini
- 3. časť: Živorenie androidných tabletov
- 4. časť: Slovenská Jane Austen na dosah
- 5. časť: Zlaté fondy – alebo pozlátka?
- 6. časť: Lev Nikolajevič Zohavený
- 7. časť: Starosti jablčného aktualizovača
- 8. časť: Kolaps kikiríkavého softvéru
- 9. časť: Náhrada poznámkového bloku: Simplenote?
- 10. časť: Náhrada zoznamov: FlexLists?
- 11. časť: Náhrada návykov: 42goals.com?
- 12. časť: Náhrada správy úloh: Nezabudni na mlieko?
- 13. časť: AveLit ako pečiatka kvality
Neautentickosť vydaní klasikov nie je problém len na Slovensku. Za smerodajné ruské vydanie môjho najobľúbenejšieho spisovateľa Leva Tolstého považujú dokonca aj fundovaní literárni vedci monumentálne 90-dielne vydanie zobraných spisov Полное собрание сочинений, ktoré v Rusku vychádzalo za Stalina takmer 30 rokov. Monumentálne to vydanie rozhodne je, a nepochybne sa na ňom namučilo množstvo ľudí (aj s najlepšími úmyslami), ako i pár generácií literárnych vedcov – no za textologicky spoľahlivé to vydanie rozhodne nepovažujem. Osobne odmietam toto vydanie čítať – a hľadám radšej vydania, ktoré vyšli ešte za Tolstého života. Na nich sa prejavila pre zmenu cárska cenzúra; no ak si mám vybrať, vždy dám prednosť cárskej pred komunistickou cenzúrou – či skrátka úpravou textu dávno po úmrtí autora.
A nie, nejde len o také banality (?) ako maniakálne prepisovanie každého výskytu slova „Boh“ na „boh“ s malým b, ako to mali komunisti vo zvyku. Aj v tomto údajne najlepšom akademickom vydaní Tolstého diel sa bezuzdne „modernizovalo a upravovalo“ (v rovnakom štýle ako vo vydaniach slovenských klasikov v papierovom Zlatom fonde Tatranu) – menila sa napríklad aj interpunkcia viet, ako si sovietska súdružka editorka zmyslela… Nie, to všetko je pre mňa neprijateľné.
Mojím vydavateľským vzorom je koncepcia, ktorú v nemčine volajú wort- und zeichengetreu – vernosť do posledného slova a interpunkčného znamienka. Nič z pôvodného vydania sa v novom vydaní po smrti autora nesmie zmeniť – okrem nesporných preklepov či tlačových chýb, ktorých menovitý, konkrétny a úplný zoznam je pripojený na záver knihy. Exemplárnou v tomto smere, vzorom pre zamýšľané digitálne vydavateľstvo AveLit, je americká edícia klasikov Library of America. Obávam sa, že o takejto vydavateľskej koncepcii zatiaľ na Slovensku ani nesnívame.
Preto to vnímam tak, že na dozor nad textovou kvalitou (ale aj kvalitou formátovania a kódu EPUB) vydávaných elektronických kníh bude potrebné založiť nové „virtuálne digitálne“ nakladateľstvo, ktoré si práve textologickú spoľahlivosť i softvérovú kvalitu vydávaných e-kníh určí za svoju najvyššiu prioritu. Preto založím AveLit a už som si preň zadovážil i doménu www.avelit.org. Mojím cieľom je zverejniť v ňom, okrem iného, také elektronické vydanie Timravinej klasickej knižky, z ktorého by mala radosť aj samotná Timrava.