Neznámy poľský génius?

V kruhu rodiny a priateľov sme sa zhodli na tom, že keď sa chce človek učiť cudzí jazyk sám online, apky ako Duolingo a Babbel sú asi najlepšia voľba.

Prepracovanejšou z oboch je zrejme apka Babbel, lebo pri nej vždy išlo o platenú službu. Duolingo akoby občas vyučovalo len izolované slovíčka či javy; Babbel aj širšie súvislosti vrátane gramatických. No dnes ponúka platenú verziu už aj pôvodne čisto nadšenecké/altruistické Duolingo.

Obe apky som otestoval, a hoci ma priamo nenadchli, za použiteľné ich považujem. Za rovnako použiteľné však považujem aj klasické učebnice pre samoukov: v tej francúzskej od českých autorov Pravdovcov som po zahanbujúcom množstve rokov na 32. lekcii z 35 a verím, že ju čoskoro doťuknem.

Potom sa plánujem pustiť do štúdia španielčiny (polokubánska neter od jednej sestry) a taliančiny (veď keď už človek zvládne francúzštinu a španielčinu, bolo by hriechom vynechať taliančinu). Na dánčinu (polodánska neter od druhej sestry) si priamo netrúfam (sestra varuje najmä pred šialene náročnou výslovnosťou), ale možno to k nej skúsim „okľukou cez švédčinu“ (tá je vraj oproti dánčine ľahšia, no najmä by som si rád v origináli vychutnal filmy od svojho najobľúbenejšieho režiséra Ingmara Bergmana). Nemčinu (polonemecká neter od brata) a ďalšie jazyky už, našťastie, ovládam. Hanbím sa však, že doteraz nie som schopný čítať po latinsky ani starogrécky – a čo je to za priaznivca filozofie, ktorý nedokáže čítať všetkých majstrov v origináloch?! To všetko treba čo najskôr dobehnúť.

Teraz som však čírou náhodou popri Duolingu a Babbeli naďabil na niečo tretie, hoci som to vôbec nehľadal. SuperMemo. S latinčinou ani starogréčtinou nepomôže, ale so všetkými ostatnými vyššie uvedenými jazykmi by mohlo. Nadôvažok má v ponuke aj čínštinu, japončinu a arabčinu – čo sú, pravdaže, jazyky, ktoré ma takisto lákajú.

Aká šťastena ma priviedla k SuperMemu? Študoval som na internete, vzhľadom na svoje desaťročia pretrvávajúce problémy s pravidelným spánkom (prespať celú noc je u mňa výnimočný úkaz; prebdieť celú častý), články o kvalitnom spánku, nuž a jeden z odkazov ma poslal na mega-ultra-článok o spánku od poľského očividne génia Piotra Woźniaka. Keď som si túto webstránku skonvertoval na PDF, vyšla na 177 strán (!) formátu A4. Takže vlastne knižka o spánku, zverejnená a dostupná celkom zadarmo.

Keďže článok o spánku ma ohromil a je úplne zjavné, že jeho autor je génius, začal som po Woźniakovi pátrať viac (má dnes 59 rokov) a takto som zistil, že už približne 35 rokov vyvíja softvér na výučbu (nielen) cudzích jazykov – SuperMemo.

Pritom nie so všetkým, čo Woźniak v megačlánku o spánku hovorí, súhlasím. (Pravda, zatiaľ som si ho pozrel len zbežne.) Určite však súhlasím s tým, čo Woźniak píše o budíkoch: akékoľvek používanie budíka je principiálne zhubná vec. Že sa používaniu budíka v našich pracovne nabitých dňoch a týždňoch nedokážeme (celkom) vyhnúť (ani ja), je iná otázka – ale aspoň si treba uvedomiť, že každé zazvonenie budíka je vec zdraviu škodlivá. A tak ak ju nedokážeme zo svojho života vylúčiť úplne, treba ju aspoň obmedziť na minimum. Zvonenie budíka sa z tohto pohľadu dá prirovnať k cigaretám alebo alkoholu.

Predplatné SuperMema stojí miernych 10 € mesačne a dá sa kedykoľvek zrušiť, takže určite to vyskúšam. Šípim, že SuperMemo bude kvalitnejšie než Duolingo či Babbel, keďže autorom nie je nejaká tupá korporácia či iba kolektív nadšencov, ale jednotlivec – génius.

K Woźniakovi samotnému… Prevádzkuje o sebe webstránky supermemo.guru. Málokedy som natrafil na internete na niečo také ohromujúce ako tieto stránky… Striedavo ich čítam s ústami otvorenými od úžasu, potom sa zas váľam od smiechu.

Woźniak o sebe píše (na excentrickej, no impozantnej stránke so svojím životopisom) napríklad takúto vec (použijem ako „pochodový citát“):

I do not attend conferences or business meetings. In short, I do not travel. In this modern electronic world, I consider travelling an unnecessary risk, as well as a waste of energy and time. All my work can now be done over the Internet. I have never been aboard a plane. My last conference, and the last business meeting took place in 1999. My last train trip took place in 2004. My most recent experience of smelling the interior of a car occurred in 2011. I have no driving license.

Nezúčastňujem sa konferencií ani pracovných porád. Skrátka necestujem. V dnešnom modernom elektronickom svete považujem cestovanie za nepotrebné riziko, ako aj mrhanie energiou a časom. Všetku svoju prácu už dokážem vykonávať cez internet. V živote som nesedel v lietadle. Poslednej konferencie aj poslednej pracovnej porady som sa zúčastnil v roku 1999. Vo vlaku som naposledy sedel v roku 2004. Naposledy som ovoňal vzduch vo vnútri auta v roku 2011. Nemám vodičský preukaz.

A potom, že detektív Nero Wolfe (ktorý vrahov odhaľoval bez toho, že by sa pohol z kresla svojej kancelárie) bola „vymyslená postava“! Oproti Woźniakovi je aj Wolfe začiatočník.

Kolosálne je Woźniakovo kompendium o vzdelávaní Problem of Schooling (Problém školského vzdelávania).

Woźniak píše, že po zrelej úvahe desaťročí dospel k názoru, že školy a školstvo ako také sú zlo a najlepšie by bolo ich zrušiť. Takže si rozšírme Woźniakov zoznam: drogy, nikotín, alkohol, zvoniace budíky, školy… (Pričom posledné dve položky podľa Woźniaka súvisia.)

Woźniakov kľúčový výrok o školstve som ako „pochodový citát“ použil už predvčerom, a hoci je to v anglickom origináli len 10 slov, riadne som sa zapotil, kým som ich preložil do slovenčiny tak, aby som so slovenskou verziou bol aspoň ako-tak spokojný:

Education is based on wrong principles and a wrong design.

Školstvo je postavené na pomýlených zásadách a vybudované chybne.

K nemu ako druhý kľúčový poznatok na úvod kompendia pridáva Woźniak zaprisahanie:

I would never send my kids to school.

Svoje deti by som v živote neposlal do školy.

Podmieňovací spôsob naznačuje, že Woźniak deti nemá. A môžeme si tipnúť, že ani manželku. Koniec koncov, aj detektív Nero Wolfe bol bez ženy a bezdetný.

Woźniak je neodškriepiteľne génius. Lenže hranica medzi géniom a šialencom (genialitou a šialenstvom) je tenučká. Balansovať na hrane medzi genialitou a šialenstvom je úloha pre povrazolezca. Držme Woźniakovi palce.

Rozpätie ľudskej inteligencie, teda IQ, si predstavujem ako tachometer v aute:

Ako vidno, maximálna rýchlosť (maximálna inteligencia, teda genialita), 220, má oveľa bližšie k nulovej rýchlosti (k šialenstvu) než k „bezpečnému priemeru“: diaľničnej 110-ke (priemernej inteligencii).

Woźniakove myšlienky môžu byť (a sú) inšpiratívne aj vtedy, keď nemusíme súhlasiť s jeho radikálnymi závermi.