Rodičia to vedia prehnať, hovorí psychológ o rodičoch nadaných detí. Vytvárajú tlak, stres a úzkosť

Dušan Fábik pôsobil päť rokov ako psychológ v Škole pre mimoriadne nadané deti. V súčasnosti poskytuje v súkromnej praxi poradenstvo školám, učiteľom a rodičom nadaných detí. Rozprávali sme sa s ním o tom:

• ako vnímajú svet nadané deti,
• čo spôsobia rodičia, keď to preženú,
• kedy škola nadaným deťom pomáha,
• prečo je dobré u detí podporovať výtvarné koníčky,
• ako pri deťoch pracovať s perfekcionizmom.

Podľa čoho spoznáme nadané deti?

Ak by som mal všetky nadané deti charakterizovať jednou oblasťou, bolo by to anglickým slovom overexcitability. V slovenčine sa prekladá ako senzitivita, hypersenzitivita, niekedy ako precitlivenosť. Áno, slovo precitlivenosť môže mať zlý nádych, ale byť citlivý nie je, samozrejme, nič zlé. Senzitivita je citlivosť na vonkajšie aj vnútorné podnety – také deti intenzívne prežívajú svoje pocity, vonkajší svet, zmyslové vnemy (vône, chute…). Majú bohatú predstavivosť, sú zvedavšie, kladú viac otázok. Môžu byť aktívnejšie na hodine, veľa sa vrtieť, otáčať, sú viac motoricky aktívne. Veľakrát to učitelia a psychológovia zvalia na poruchu pozornosti s hyperaktivitou ADHD. Môže mať veľmi podobné prejavy, ale ak by sme takémuto dieťaťu dali pozornostný test, tak pozornosť bude mať dobrú.

V čom sú špecifické prejavy výtvarne nadaných detí?

Vysoká expresívnosť, potreba vyjadrovať sa či už v práci, alebo v škole. Nemyslím tým len slovné vyjadrovanie, ale viac všeobecne. Také dieťa zaujímajú rôzne nové témy, má bohaté záujmy, kde môže prejavovať svoje vnútro. Výskumy ukazujú, že výtvarne nadaní ľudia majú často nadpriemerné IQ, nemusí to však platiť vždy. Ich základná osobnostná charakteristika je otvorenosť, radi skúšajú, objavujú nové veci, často sú to vynaliezaví ľudia. Ak ich téma baví, tak k nej majú silnú vnútornú motiváciu.

Malé výtvarne nadané deti zvyknú mať akcelerovaný kresbový a grafomotorický prejav. Najlepším indikátorom v útlom veku je väčší záujem o výtvarné aktivity a to, že im dieťa dokáže venovať dlhšiu pozornosť. V tomto veku dieťa ešte nič nerobí preto, že by chcelo ohúriť rodičov alebo získať dobré vysvedčenie. Dieťa robí to, čo ho baví.

Čo môžu spôsobiť rodičia, ak to preženú s prístupom k nadaným deťom?

Táto téma ma dokáže veľmi rozčúliť. Ako psychológ sa často stretávam s rodičmi, ktorí to istým spôsobom preháňajú. Často to začnú preháňať, až keď majú nadanie potvrdené na papieri. Pred tým, ako im napríklad výtvarník povie, že ich dieťa je nadané, zvyknú mať bežný prístup. Spolu s dieťaťom sa radujú z tvorby. Keď však zistia, že ich dieťa je nadané (či už výtvarne alebo matematicky), začnú naň tlačiť. Začnú si predstavovať, že ich dieťa je Einstein, vidia ho, ako si preberá Nobelovu cenu. Začnú mu hovoriť, že musí viac cvičiť, musí viac kresliť. „Si šikovný, musíš to rozvíjať!“ Pre dieťa prestáva byť z aktivity zábava, začína pociťovať tlak a tlak spôsobuje stres a úzkosť. Dieťa je vystresované a jeho práca je spojená s napätím. Myslí len na to, že to musí byť pekne nakreslené a ako bude jeho výtvor hodnotený. V hraničnej forme môže dlhodobý tlak spôsobiť blok.

Vie nadmerný tlak spôsobiť aj škola?

Často sa stáva, že školy tlačia na výsledky talentovaných žiakov, aby sa lepšie umiestnili v hodnotení. Žiaci na mnohých školách cítia neskutočný tlak najmä pred maturitou. Aj ja som mal pred maturitou stres, ale nie je zdravé, aby na žiakov bol vytváraný tlak v takej miere, že majú psychosomatické prejavy.

Stáva sa, že deti v skorom veku môžu mať výtvarné prejavy, ktoré rodičia často skúmajú a hľadajú ich význam na internete. Stretla som sa s dvojročným dievčatkom, ktoré veľmi rado kreslilo kruhy a dokázalo sa na to dlho sústrediť. Môže to byť prejavom typu nadania?

Môže to mať veľa rôznych dôvodov.