Denník N

Výzva chameleónovi

Áno, zebra je tvor čierno-biely. O človeku to už neplatí... Foto – IanZA/Pixabay
Áno, zebra je tvor čierno-biely. O človeku to už neplatí… Foto – IanZA/Pixabay

Petícia, o ktorej sa včera vynorili mediálne správy, je záslužným počinom, no či má šancu naraziť na otvorené uši práve u riaditeľa štátnej televízie, je otázne…

Je smutné, ako sme 30 rokov po páde komunizmu nebadane vkĺzli do predstavy, že „diskusia“ je to, keď v televíznom štúdiu sedí 6 ľudí a všetci hovoria plus-mínus to isté. Takéto „diskusie“ predsa zvykli organizovať súdruhovia do novembra 1989.

Ľuďom v roku 2021 robí veľký problém neuvažovať čierno-bielo, nevynášať okamžité súdy a nehádzať všetkých, s ktorými nesúhlasia, mírnix-dírnix do jedného vreca.

Ja napríklad považujem Mesíka za (5 minút som v slovníku synoným hľadal čo najmenej na cti utŕhajúci výraz) uleteného, Bukovský si o Mesíkovi zrejme myslí niečo podobné, takže v navrhovanej televíznej diskusii by to nebol iba „jeden tábor proti druhému“, ale ako vidno, protivníci by sa našli aj vo vnútri „druhého“ tábora.

Lenže povrchný pozorovateľ (a kto dnes nie je povrchný pozorovateľ?) by hneď Bukovského aj Mesíka spakruky hodil do toho istého vreca a onálepkoval ich ako „konšpirátorov“ či iným nelichotivým epitetom. (Nadôvažok by, aby všetko v rámci čierno-bieleho zmýšľania bolo nad slnko jasné, do toho istého vreca prihodil aj Kotlebu s infovojnami.)

Nuansovaný prístup (ale taký sa v roku 2021 považuje za hriech!) je možné a neraz nevyhnutné uplatňovať dokonca už pri posudzovaní jednej osoby.

Mne sa napríklad páčia mnohé „zdravotné“ Bukovského videoklipy (pričom viaceré, aj spred roku 2020, ma až nadchli a považujem ich priam za geniálne: ilustrácia), ale Bukovského „politické“ videoklipy (napríklad trápne volanie po referende rok po parlamentných voľbách…) alebo tie, v ktorých sa štylizuje do roly kazataľa, neraz považujem za absurdné.

Navyše „dialógy“ či „diskusie“ organizované Bukovským sa typicky nedajú počúvať, lebo Bukovský neustále všetkým skáče do reči a snaží sa hlavne seba prezentovať (akoby na prezentáciu svojich názorov nemal dosť priestoru vo svojich početných sólo-videách), namiesto aby nechal vyniknúť svojich hostí, keď už si ich pozval do štúdia…

Dnes sa však uvažuje skratkovito, a ak sa niekto zastane Bukovského, automaticky sa predpokladá: „Aha! Pochválil Bukovského! Ďalší zaslepený fanúšik Bukovského! Keď pochválil jedno Bukovského video či vyjadrenie, určite ‚žerie‘ Bukovského aj s chlpmi a každé jedno slovo, čo Bukovský kedy vyslovil vo videu, alebo písmeno, čo kedy napísal, považuje za Písmo sväté!“ A expresne sa aj na všetkých Bukovského priaznivcov pricapia nálepky nedovzdelaných, neinformovaných „dezolátov“ či „konšpirátorov“, poloidiotov, s ktorými ak už treba komunikovať, tak jedine s neskrývaným opovrhovaním.

Lenže svet nie je čierno-biely, realita nie je čierno-biela, ľudia nie sú čierno-bieli!

Základné Bukovského posolstvo triafa klinec po hlavičke: že najlepšia obrana pred všetkými vírusmi je prirodzená imunita udržiavaná zdravým životným štýlom. Tento sa zďaleka neobmedzuje na „zdravé stravovanie“, na ktoré sa Bukovského posolstvo snažia zredukovať kaukliari čierno-bieleho zmýšľania. Už preto by bolo logické a vhodné, keby sa (aj) Bukovský zúčastňoval takých diskusií, aké navrhujú signatári petície (z akokoľvek komického „popkultúrneho“ prostredia).

Keď už sme v roku 2021 dospeli na Slovensku do takého stavu, že rozumné výzvy prichádzajú prednostne z popkultúrneho prostredia, vypovedá to niečo neradostné o našej spoločnosti.

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.top. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu AveKritik.com.