Denník N

Jablčná pripečenosť

To najlepšie z iOS 11: do doku na 13-palcovom iPade sa dá ukotviť až 15 rôznych apiek. (Ďalšie tri variabilné ikonky zobrazujú naposledy otvorené apky.)
To najlepšie z iOS 11: do doku na 13-palcovom iPade sa dá ukotviť až 15 rôznych apiek. (Ďalšie tri variabilné ikonky zobrazujú naposledy otvorené apky.)

Prečo som po 7 a štvrť roku a troch rôznych modeloch opustil iPhone a presedlal výlučne na androidný mobil?

V posledných týždňoch po upgrade na iOS 11 na všetkých troch svojich jablčných škridlách (osem-, desať- i trinásťpalcovej) som si viackrát spomenul na to, ako mi začiatkom tohto roka poslal kamarát varovanie: „Neupgradovať na novší iOS!“ (Išlo vtedy o desatinkovú verziu iOS 10.) Lebo vraj „radikálne upadá výdrž batérie, doslova pred očami mi percentá ubúdajú“.

A tak som vtedy aj vďaka varovaniu neupgradoval, no nakoniec sa výdrž batérií v iOS 10 „utriasla“ a vrátila k normálu. Lenže iOS 11 je z tohto ohľadu katastrofa od septembra dodnes (je polovica novembra) – pričom už vyšli verzie 11, 11.0.1, 11.0.2, 11.0.3, 11.1, 11.1.1… Nielenže je výdrž batérie vo všetkých týchto verziách katastrofálna, ale Apple očividne odmieta čo i len priznať, že výdrž batérie je v iOS 11 problémom.

Od septembra sa mi teda na iPadoch už bežne deje, že mi percentá „pred očami ubúdajú“… a deje sa to, čo sa na iPadoch nedialo nikdy, odkedy som ich začal používať (od prvého dňa predaja v Európe v lete 2010): že napríklad držím v ruke iPad s nabitím batérie na úrovni 61 %… a zrazu bum! Niečo stlačím a batéria okamžite skočí zo 61 trebárs na 44 %. Také veci boli na iPadoch nevídané – nabitie batérie vždy pekne ubúdalo po jednom percente nadol, ale veľmi pozvoľna, takže človek to pri bežnom používaní neregistroval. Teraz sa mi okrem toho bežne stáva, že mi vypovie službu iPad v ruke napríklad so 6 % nabitia batérie. To nikdy nebývalo – vždy sa dalo bez problémov používať iPad až do 2 % nabitia batérie, ba ešte aj pri stave nabitia 1 % mal človek čas ukončiť robotu a zapojiť prístroj do elektriny. Teraz v iOS 11 na toto všetko treba zabudnúť. Možno Apple výdrž batérie pod iOS 11 neskôr znova vylepší, ale od septembrového vydania iOS 11 už prešli takmer dva mesiace a naďalej je to hrôza.

iPad kedysi zvykol mať spoľahlivú výdrž 10 hodín aktívneho používania na jedno nabitie. Teraz v iOS 11 ani náhodou – ak mi (hociktorý z troch iPadov) vydrží 5 či 6 hodín aktívneho používania, môžem si gratulovať. Akoby som už ani nemal iPad, ale podradný androidný tablet za 150 €. Toto všetko dokázal spôsobiť upgrade na iOS 11.

Na iOS 11 som tento rok upgradoval výnimočne hneď v prvý deň (hoci inak zvyknem upgrady iOS odkladať podľa možnosti do jari alebo infinitum), lebo tentoraz priniesol iOS pre iPady skutočne radikálne vylepšenie: nový dok, do ktorého som si na 13-palcovom iPade „natrieskal“ až 15 mnou najčastejšie používaných apiek (ďalšie 3 ikonky patria naposledy otvoreným apkám). Na 10-palcovom iPade je možné v doku permanentne ukotviť 12 ikoniek a na 8‑palcovom iPade 11 ikoniek. Vďaka novému doku sa na iPade dajú pohotovejšie otvárať apky a celkovo sa na iPade rýchlejšie pracuje. Len keby som bol tušil, že cenou za vylepšenú funkčnosť bude, že sa výdrž batérie iPadu zredukuje zhruba o polovicu z 10 na 5 či 6 hodín, bol by som si upgrade odpustil a zostal radšej pri starom neefektívnom doku so šiestimi statickými ikonkami.

Trampoty s výdržou batérií po upgrade na iOS 11 významne prispeli k tomu, že som po 7 a štvrť roku predal iPhone a rozhodol som sa ďalej pokračovať len s androfónom. S ním som zatiaľ veľmi spokojný, lebo je až úľavou pre mozgové bunky, keď si človek v podstate všetko na mobile (vrátane zmeny funkčnosti hardvérových tlačidiel pomocou úžasných softvérikov ako bxActions) môže aj bez akéhokoľvek „jailbreaku/rootovania“ nastaviť a prispôsobiť, ako potrebuje – a nie aby ho Apple neustále sekíroval a limitoval. Pre Apple bol odjakživa typický nemohúci softvér (preto aj tento blogočlánok ťukám vo Windows 10 na MacBooku), ale keď sa k softvérovej obmedzenosti teraz pridružili aj hardvérové problémy s výdržou batérie, ťažko hľadať dôvod, prečo sám seba ďalej trestať používaním iPhonu. V androfóne mám dve SIM-karty (čo som v predošlých androfónoch nemal) a to je zásadný rozdiel (dve SIM-karty potrebujem hlavne kvôli cestám do zahraničia – alebo čo i len peším pochodom na nákupy do prvej rakúskej dediny Kittsee, lebo 4ka.sk obchádza nariadenia EÚ a naďalej účtuje v EÚ dramaticky vyššie ceny za mobilný internet než u nás). Prispatý Apple neviem, kedy sa prepracuje k duálnej SIM-karte na iPhone – predpokladám, že nikdy, že skôr SIM-karty zaniknú, než by sa k tomu Apple dostal. (Respektíve som sa dočítal, že sa SIM-karty v dohľadnej budúcnosti zmenia na virtuálne – a to by bolo skvelé.)

Odhliadnuc od (ne)estetickosti či (ne)praktickosti výrezu v displeji: kamže sa podel číselný údaj o stave nabitia batérie? Ach, áno: slabú výdrž batérie radšej zamaskujme neprecíznym piktogramom. Zhrozeniu z mizernej výdrže batérií pod iOS 11 venoval osobitný článok Maciej Lipiec. Foto – Pexels/Francisco Fernández (CC0)

Niekedy sa rozum zastavuje nad tým, aký je Apple nepružný. Aj na novom iPhone X s exkluzívnou cenovkou 1200 €. Zo snímok obrazovky je zrejmé, že na jeho pracovnú plochu by sa zmestilo viac ikoniek, než ich tam je. Umožní to Apple? Kdeže. Jablčná despotickosť káže, že na pracovnú plochu 13-palcového (!) iPadu si smie majiteľ umiestniť ešte menej (!) ikoniek než na 5,8-palcovú plochu iPhonu X: pomer je 20 k 24 (pričom aj na iPhone X by sa ich – voliteľne – zmestilo viac než 24). Na 13-palcovom iPade nás „očaria“ ozrutné medzery medzi ikonkami na ploche, hoci by sa na takú obrovskú plochu skvostného displeja pokojne zmestil aj dvojnásobok ikoniek, čo by dramaticky zrýchlilo prácu s apkami, ako dokazuje nový dok na iPadoch. (Nový dok na iPadoch je natoľko inteligentný, že až pôsobí, akoby ho Apple v iOS zaviedol nedopatrením – keď je niečo v jablčnom softvéri na vyššej úrovni inteligentné či individuálne prispôsobiteľné, zarazí nás to, lebo je to pre Apple necharakteristické.) Radi by ste si v iOS medzi ikonkami apiek na plochách nechávali aj medzery na jasnejšiu a prehľadnejšiu organizáciu apiek na plochách? Zabudnite – to vám ponúkne Android. Radi by ste videli widgety priamo na pracovnej ploche v iOS, miesto aby ste sa k nim namáhavo prepracúvali sťahovaním rolety (widgety sú v iOS tak ťažko dostupné a v zobrazení neprehľadné, že ich v podstate nepoužívam)? Zabudnite – zobrazovanie widgetov priamo na ploche ponúka Android.

iPhone X dokonca prináša nové obmedzenie v tej podobe, že vinou výrezu v hornej časti displeja už ani nie je možné nechať si zobraziť stav nabitia batérie v číselných percentách priamo v stavovom riadku (kto chce vidieť percentá, musí zakaždým manuálne stiahnuť roletu naďalej neflexibilného kontrolného centra). Keby som bol fanúšik konšpiračných teórií, poviem, že Apple znemožnil zobrazovanie stavu nabitia batérie v číselných percentách v stavovom riadku iPhonu X hlavne preto, aby majiteľ iPhonu X o slabej výdrži batérie nebol priebežne presne informovaný. (Pre objektívnosť dodám, že mizernú výdrž batérie má aj môj androfón a musím ho dobíjať v podstate počas celého priebehu dňa, lebo na plné nabitie mi – ako fanúšikovi pochodov s GPS – nevydrží ani pol dňa pri bežnom, ľahšom používaní.)

Hrôzostrašné nové notifikácie v iOS 11. V situácii vľavo (čo je štandard) sa nedá všetkých notifikácií zbaviť jediným ťuknutím. Prístroj treba vždy najprv odomknúť, zamknúť a zase odomknúť – až potom to funguje (snímka vpravo).

Predposledným klincom do rakvy v iOS 11 bol pre mňa nový spôsob zobrazovania notifikácií. V notifikáciách iOS za Androidom vždy zaostával, ale namiesto zlepšenia sa teraz situácia ešte zhoršila. iOS na rozdiel od Androidu nielenže nedokáže zoskupiť notifikácie z jednej apky do jedinej notifikácie (a tak každodenne nachádzam notifikácie z apky YouTube neprehľadne roztrúsené na 16 rôznych miestach), ale iOS 11 dokonca zaviedol šialenosť, že už ani nie je možné všetky notifikácie „odpinknúť“ jediným ťuknutím na tlačidlo vymazania notifikácií. To tlačidlo totiž Apple počínajúc iOS 11 skryl – objaví sa až po druhom odomknutí prístroja. Ak teda na prístroji s iOS 11 nájdete po odomknutí 25 rôznych notifikácií (u mňa bežný úkaz), Apple predpokladá, že každú z týchto notifikácií jednotlivo buď otvoríte, alebo posunom prsta odstránite. Všetkých 25 notifikácií „na jeden šup“ sa dá odstrániť až po opätovnom zamknutí a odomknutí prístroja. Od septembra 2017 sa mi teda na všetkých iPadoch vyvinul tento neurotický tik: každý iPad vždy najprv odomykám, hneď zase zamykám a hneď zase odomykám – inak by som sa totiž nemohol všetkých notifikácií zbaviť jediným ťuknutím na tlačidlo. Prečo nás Apple takto trestá?

„Poslednou slamkou“, ktorá spôsobila moje presedlanie z iPhonu na androfón, bola tá, keď mi technická podpora skvelej austrálskej podcastovej apky Pocket Casts pred pár mesiacmi odpovedala, že nie, vo verzii Pocket Casts pre iOS na rozdiel od verzie pre Android neumožní (a vraj je to vina obmedzení iOS) poslucháčom počúvanie svojich vlastných MP3-jok (napríklad ľubovoľných prednášok nájdených na internete v zvukovom zázname – nie nevyhnutne v podobe podcastu). Žiaľ, taký je Apple: „nedovoliť, zakázať, zablokovať“.

V Androidovi mi dnes chýba vlastne už len jediná kľúčová apka – švédske koláčové grafy časového manažmentu ATracker (ich androidná verzia je v ranom štádiu nepoužiteľná). Chýrna jablčná denníková apka z Utahu, Day One, už je dnes dostupná v (poruchovej, no v praxi použiteľnej) androidnej beta-verzii. Pre mňa kľúčové jablčné softvéry na štúdium e-kníh, maltského Marvina (pravé e-knihy) a ruského GoodReadera (falošné e-knihy vo formáte nemotorného PDF), viem na mobile nahradiť androidnými ekvivalentmi – čínskym Moon+ Readerom Pro a kanadským Xodom. (Najmä Marvin a Moon+ Reader majú k dokonalosti ďaleko, ale z hľadiska predností a slabín sú na tom podobne a oba ďaleko predčia „korporátne“ čítačkové softvéry s príznačne okresanou funkčnosťou ako Kindle, Kobo, iBooks či Play Books.) Na štúdium filmov sa namiesto jablčného kórejského AVPlayeraHD ponúka rovnako kórejský androidný MX Player (nehovoriac o prelomových multiplatformových apkách na streamovanie filmov ako Filmstruck či MUBI popri „strednoprúdových“ Netflix). Na štúdium hudby je k dispozícii švédsky Spotify či dokonca priamo od oboch konkurenčných korporácií Apple Music alebo Google Play Music – všetky tri apky sú multiplatformové (a čo je pri ich deravých katalógoch kľúčové, všetky tri umožňujú aj integráciu a počúvanie vlastných zbierok hudobných nahrávok). Jedným slovom všetko, čo potrebujem, dnes na androidnej platforme existuje v rovnakej alebo v ešte lepšej kvalite ako na jablčnej. A preto odo mňa Applu, minimálne vo vreckovom formáte škridlofónu, po 7 a štvrť roku – good-bye!

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.top. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu AveKritik.com.