Denník N

Kafka redux

Ilustračné foto – autor
Ilustračné foto – autor

Cestou z Petržalky.

Ich stehe auf der Plattform des elektrischen Wagens. Nové bratislavské električky, teda červené jednosmerné škodovky, majú tú nevýhodu, že existuje jedno jediné miesto v celej električke, kde sa – v štýle komunistických a postkomunistických električiek – môže pasažier postaviť do zadnej časti vozňa tak, aby mal výhľad na celý električkový vagón pred sebou. To miesto je pri zadných dverách, kde stojaci pasažier potom zavadzia ľuďom, ktorí cez ne vystupujú a nastupujú. Stavia sa tam preto, aby mohol pozorovať ľudí – najmä pôvabné pasažierky – pred sebou. Tomu nemôže konkurovať žiadna súťaž krásy ani módna prehliadka.

Der Wagen nähert sich einer Haltestelle, ein Mädchen stellt sich nahe den Stufen, zum Aussteigen bereit. Z ničoho nič sa zjavila pri predných dverách – a to bolo v petržalskom autobuse, nie v električke, pričom on (nevzhľadný snehuliak – vracal sa z pešieho výletu do najbližšej rakúskej dediny a na poli medzi Petržalkou a Kittsee vychytil najhoršiu, meteorológmi neavizovanú fujavicu, ktorá ho masívnymi vločkami bičovala do tváre) sa už v Petržalke postavil do zadnej časti autobusu, akoby šlo o električku. Akoby na niečo čakal. Dočkal sa.

Sie erscheint mir so deutlich, als ob ich sie betastet hätte. Ale tak to hádam nie! Už sa píše rok 2020!

Sie ist schwarz gekleidet. To sedí. Od hlavy po päty v čiernom.

Die Rockfalten bewegen sich fast nicht, die Bluse ist knapp und hat einen Kragen aus weißer klemmaschiger Spitze, die linke Hand hält sie flach an die Wand, der Schirm in ihrer Rechten steht auf der zweitobersten Stufe. Rozmerná čierna zimná balónová bunda nad kolená, čierna vlnená zimná čiapka, čierne rifle úzko priliehajúce na štíhle lýtka.

Ihr Gesicht ist braun, die Nase, an den Seiten schwach gepreßt, schließt rund und breit ab. Sie hat viel braunes Haar und verwehte Härchen an der rechten Schläfe. Nie hnedé, ale tmavšie blond vlasy – celá kaskáda vykúkajúca spod zimnej čiarky a v ladných, vinúcich sa krivkách dopadajúca na hruď.

Ihr kleines Ohr liegt eng an, doch sehe ich, da ich nahe stehe, den ganzen Rücken der rechten Ohrmuschel und den Schatten an der Wurzel. V ruke drží mobil a celý čas si na ňom číta, číta a číta – vôbec nevníma svoje okolie; ani neboráka snehuliaka, ktorý na ňu gáni od zadných dverí.

Und plötzlich bin ich vollständig unsicher in Rücksicht meiner Stellung zu diesem Geschöpf, in dieser Stadt, in meinem Leben. A zrazu si snehuliak uvedomil, že ho pohľad na ňu dostáva do kolien. Najprv nemohol zaspať, celú noc prebdel, potom ešte za tmy vyrazil vo fujavici na 12-kilometrový pochod do Rakúska – a teraz takýto výjav?!

Auch nicht beiläufig könnte ich angeben, welche Ansprüche ich in Richtung zu ihr mit Recht vorbringen könnte. Snehuliak sa vo svojej únave nedokázal ovládať a civel na ňu otvorene naďalej. Toto je ono! Nič v živote nemôže byť sladšie než tento pohľad – oproti tomuto pohľadu všetky iné životné snahy strácajú zmysel.

Ich fragte mich damals: Wieso kommt es, daß sie nicht über sich verwundert ist, daß sie den Mund geschlossen hält und nichts dergleichen sagt? No ženská intuícia a pud sebazáchovy funguje aj tak: bez toho, aby zdvihla pohľad od mobilu, obrátila sa zrazu snehuliakovi chrbtom a pokračovala v čítaní. Predstavenie sa skončilo; veď koho by bavilo pozerať sa zozadu na chrbát nadrozmernej zimnej bundy a zimnú čiapku?

Ich kann es gar nicht verteidigen, daß ich auf dieser Plattform stehe, mich an dieser Schlinge halte, von diesem Wagen mich tragen lasse, daß Leute dem Wagen ausweichen oder still gehn, oder vor den Schaufenstern ruhn. Snehuliak si zlomyseľne uvedomil: „Veď počkaj – na konečnej zastávke Blumentál to nepôjde inak ako tak, že sa ešte jeden posledný raz minieme.“

Niemand verlangt es ja von mir, aber das ist gleichgültig. Bola si toho vedomá. Keď vystúpila, vydala sa chodníkom čo najširším oblúkom preč od autobusu stojaceho na zastávke, s pohľadom čo najviac upretým doľava na budovu daňového úradu. Ešte jeden posledný raz sa so snehuliakom minuli, idúc oproti sebe na chodníku – ale vlastne ani neminuli, lebo očný kontakt z jej strany sa nekonal.

»Also ich bitte, warum soll ich, ein schönes Mädchen, mit dir gehn?« Snehuliak sa zaškľabil. Keby sa ho nestránila, nebola by to ešte väčšia katastrofa? Mal už takéto skúsenosti s niektorými predošlými „bohyňami“, keď mu priazeň opätovali.

»Ja, wir haben beide recht und, um uns dessen nicht unwiderleglich bewußt zu werden, wollen wir, nicht wahr, lieber jeder allein nach Hause gehn.« Najprv bol vždy vďaka opätovaniu priazne taký šťastný, že takmer dostával horúčku od nadšenia; nedokázal zaspávať ani v noci, ani cez deň.

Doch sehe ich Mädchen, die wohl schön sind und vielfach reizende Muskeln und Knöchelchen und gespannte Haut und Massen dünner Haare zeigen, und doch tagtäglich in diesem einen natürlichen Maskenanzug erscheinen, immer das gleiche Gesicht in die gleichen Handflächen legen und von ihrem Spiegel widerscheinen lassen. Vždy ho však skôr či neskôr prepadla panika: „Čo bude teraz s mojou prácou? Veď od šťastia už vôbec nie som schopný nielen zaspávať, ale ani pracovať! A pre koho pracujem? No predsa pre Ňu – aby som Ju svojím dielom oslávil a vyzdvihol na večný piedestál!“

Es scheint so arg, Junggeselle zu bleiben. Ale je to len zdanie. Vráti sa on radšej k svojim drobným každodenným radostiam: k predavačke v obchode s kaktusovými džúsmi, ktorú obdivuje už 10 rokov, pričom roky jej na pôvabe v ničom neuberajú.

Wenn man sich am Abend endgültig entschlossen zu haben scheint, zu Hause zu bleiben, und wenn man sich trotzdem auf der Gasse wiederfindet, dann erhebt man sich zu seiner wahren Gestalt. Záleží na tom, kedy sa snehuliak dostaví na električkový ostrovček pred predajňou. Ak ešte za tmy ako dnes ráno, vtedy je predmet jeho obdivu vo vysvietených oknách predajne ako pod žiarou reflektorov.

Was werden wir in diesen Frühlingstagen tun, die jetzt rasch kommen? Horšie je to za bieleho a slnečného dňa: výklady obchodu sa ligocú a do vnútra predajne pre odrazy svetla nevidno. Vtedy si snehuliak vzdychne a zostáva mu jediné: vojsť dnu a kúpiť si predražený kaktusový džús.

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.top. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu AveKritik.com.