Prečo budem voliť Čaputovú za prezidentku
Pán učiteľ (národa) Bezák sa v piatkovom interview v Denníku N vyjadril, že v prezidentských voľbách – pre niekoho možno prekvapivo – nedá hlas Mikloškovi, ale Čaputovej. Súhlasím a pridávam svoje dôvody.
Mojím ideálnym prezidentom by bol Bezák, ale keď nemá záujem (nečudujem sa mu!), aj ja budem voliť Čaputovú. Byť zodpovedným politikom (aj učiteľom či kňazom) je vždy sebaobeta a nemôžeme nikomu (ani Kiskovi) vyčítať, ak (už) v sebe nenájde dostatok síl na takéto masochistické či sebazničujúce pôsobenie.
Obdivuhodný je (aj) Bezákov postoj k Mikloškovi: že ho automaticky nepodporuje len preto, lebo Mikloško už roky tak dôrazne vystupuje na Bezákovu obranu.
Mikloško má veľa nehynúcich zásluh, ale aj to či ono, čo ho na funkciu prezidenta podľa mňa diskvalifikuje. Spomeňme zaslepenosť a až fanatizmus, s ktorými pred 9 rokmi Mikloško odmietol podporiť Radičovú v 2. kole prezidentských volieb proti Mečiarovmu, neskôr Ficovmu lokajovi Gašparovičovi, čím ich dal z jeho pohľadu na rovnakú úroveň. Spomeňme tiež to, čo spomína Bezák: že Mikloško nie je ochotný jednoznačne sa dištancovať od pomäteného Čarnogurského, podporujúceho komunistických kandidátov na župana (a mnohé iné sovietofilné výstrelky), a odsúdiť ho. Potom by ani nemal ašpirovať na post prezidenta členskej krajiny EÚ v roku 2019.
Úsmevné sú Bezákove stredoškolské učiteľské skúsenosti – pripomenuli mi moje vlastné zo začiatku tisícročia, keď som štyri roky pôsobil ako učiteľ na klasickej škole. Aj ja som od vyčerpanosti koncom júna odrátaval na prstoch rúk, kedy sa konečne začnú letné prázdniny – a aj ja som koncom augusta netrpezlivo odrátaval na prstoch rúk, kedy sa konečne začne nový školský rok a opäť vhupnem do víru školského života.
